Vyprahnutý 1.

Aj keď to tak zo začiatku nevyzerá, je to smutný príbeh. Krutý a prežiť si ho by som by som neprial ani najhoršiemu nepriateľovi. Celé som to nepísal za jednú noc. Desiatky šálok kávy, pár balíčkov chipsov, PPE v slúchatkách a nuda má toto na svedomí. Možno ste už videli zopár filmov s podobnou tématikou, ktoré boli väčšinou podľa skutočnej udalosti. Môj príbeh nieje, možno by sa to čítalo zaujímavejšie keby ten chalan fakt existoval. Ale viem že taký sú, je ich veľa a toto je len popísanie ich situácie z môjho pohľadu. Keď vďaka wikipedii zistíte podstatu názvu a poznáte moje objasnenie asi už viete čo tu bude hrať hlavnú úlohu. Prečítal som veľa článkov, našiel si na internete veľa informácii, všetko je pravdivé a nič nieje prehnané.Budem rád keď necháte koment. Príjemne čítanie prajem.


Muž sedel vo vysokom, koženom kresle oproti oknu. Popíjal si zo šálky kávy a s okuliarmi na nose čítal dnešné noviny. Za oknom sa premávali autá v rannej špičke, trúbili a nadávali. Na semafore zasvietila červená a autá do radu spomaľovali a zastavili pred prívalom chodcov ponáhľajúcich sa do práce. Medzi nimi kráčal aj vysoký chlapík s koženým kufríkom. Prešiel cez križovatku a vošiel do dverí budovy oproti. Ani sa nepokúšal čakať na nefungujúci výťah, vybehol po schodoch na samí vrch budovy. Kľakol si a položil kufrík ku kolenám. Otvoril ho a postupne vyťahoval kovové násadky. Pomaly ich šruboval na seba nevšímajúc si ruch ulice. Stojan pušky rozložil na obrubný múrik, zaprel sa ramenom a nazrel do zameriavača. Krížikom zašiel na mužovu hlavu. Zhlboka sa nadýchol a potlačil spúšť. Strela prerazila oknom a zrazila muža na zem, mŕtveho.

Zbalil kufrík vytiahol z vrecka vysielačku. Potichu zamrmlal :"Misia ukončená." Nečakal na odpoveď, vysielačku znova schoval do vrecka. Stal, vyšiel z budovy a nastúpil do stojaceho auta pred vchodom. Vedľa šoféra sedel postarší, šedivý muž. "Dobrá práca agent 14." Neodpovedal. Pomaly si vymenili kufríky a agent vystúpil.

"STÓÓP !!!"

Zaznel režisérov hlas po celom pľaci. Rýchle vstal zo svojej stoličky a utekal k imitácii auta. "ČO to preboha je !? Máš byť tajný agent a ti sa tváriš akoby si videl pod sukňu voskovej Merlin Monroe. Ešte raz a vymente tomu šoférovi parochňu, podobá sa na moju starkú po rannej sprche. A tý ľudia na prechode, trošku života do toho. To je New York nie nejaká výpadovka z Košíc." Rýchlo utekal zasa späť na miesto, zobral do ruky megafón a zakričal. "O tri... kamera !!"

Mladí, sotva 20 ročný chalan spolu z tuctom kamošov vyšli z dverí štúdia.
"Blázon, keby že mám behať po tej križovatke ešte raz tak mu niečo nepekné poviem." Partia sa rozosmiala a prešla cez recepciu.
"Áno, potom by si z tadiaľ padal rovnako, ale bez peňazí."
"Ale aspoň by som mal dobrý pocit."
"A prázdne vrecká." Vyšli z budovy prešli uličkou a došli na začiatok Hlavnej.
"Tak kam dnes zamierime ?"
"Ja by som navrhoval ten nový pub na Mlinskej"
"Nie, ten vyzerá dosť biedne, čo tak Diesel music..."

Rišovi, tak sa chalan volal, zrazu zazvonil telefón. Vytiahol ho zo zadného vrecka, veselo vibroval a na displeji preblikoval nápis Mama.
"Ahoj Mami, čo chceš ?" Cúvol o krok späť, s cieľom vyhnúť sa dotieravému slnku. Pozeral sa na stojacich kamošov, ktorý s nádejou čakali že sa telefonát skončí. "Nie, prepáč. Prídem domov až v noci, mám toho veľa. Potrebujeme dokončiť ešte niekoľko scén a režisér nás nechce pustiť, ale že vraj nám priplatí..." Rýchlo zložil a utekal ku kamošom.
"Tak ideme ??"

Všetci prišli do preplneného pubu, kde ich už čakali kamoši, ktorý si nemusia cez prázdniny privyrábať po brigádach. Vďaka bohatým rodičom alebo iným členom rodiny, ktorý ich pravidelne zásobuje čerstvými financiami. Všetci už mali pred sebou niekoľko plných a zopár prázdnych pohárikov, vrieskali po čašníkovi, hrali karty alebo spali na pulte. Sadli si úplne dozadu, k veľkému stolu. Každý mal už svoje vyhradené miesto, stretávali sa tu často, každý deň keď sa nič nedialo. Všetci si bez vyberania objednali na zahriatie každý po pive Hoegaarden. Pili ho stále, už vyše troch rokov. Rišo vybral z vrecka balíček starých ošúchaných kariet. Všetci naraz povyťahovali peňaženky a rátali, koľko dnes stavia. Nikdy to nebolo dlhé rátanie, nikto na peniaze nedbal. Stále sa pri kartách opili natoľko že sa ich peniaze pomiešali a na konci si každý zobral zopár a nepozerali na to kto koľkokrát vyhral. No brali to ako povinnosť, lebo ku kartám peniaze jednoducho patria. Praví texaský poker vedeli hrať len niektorý, práve preto si upravili pravidlá a všetky spísali. Nechceli aby sa neustále hádali a ničili priateľstvá. Odpili si zo svojho piva a začali hrať.

Po dvoch hodinách, miešali Absinth s ginom. Nečakali na prípitky, liali do seba pohárik za pohárikom, až kým neprišla noc. Presne o dvanástej čašník zakričal "Záverečná !!" Chvíľu trvalo kým všetkých plaziacich sa zákazníkov odprevadil ku dverám. Skupinka dopila posledné pivá ktoré im zostali v rukách, hlučne sa rozlúčili a pobrali sa domov. Skoro všetci sa vydali opačným smerom. Každý býval v inej časti Košíc. Len dvaja išli spolu, Rišo a jeho sused ktorý býval v paneláku oproti. Išli tmavými uličkami, aby sa dostali domov čo najrýchlejšie, aj tak im to vďaka alkoholu v krvi trvalo dlho. Dostali sa až pred dvere panelákov. Keď Rišo odzdravil nepočul podobnú odpoveď.
"Rišo, mám Crack, nechceš ??" Rišo sa automaticky obzrel. Videl svojho kamoša, zmoreného alkoholom na nepoznanie. V ruke držal dva maličké balíčky bieleho prášku.
"Čože ??"
"No crack, kokaín." Prišiel bližšie, zobral balíček do ruky a dlho sa naň pozeral. Nemohol uveriť čo to drží v rukách. Stále si hovoril že drogy nikdy, ale keď sa nato tak pozeral, nevedel odolať.
"Odkiaľ to máš ??"
"Nevypytuj sa a ber." Rišo si pomaly vopchal balíček do vrecka, vošiel dnu a výťahom na tretie poschodie. No v zápetí svoj čin oľutoval, ale už nešiel vrátiť. Odomkol si, zobral si tanier s vychladnútou večerou, vopchal do mikrovlnky a zapol.
"Kde si bol ??" Strašne sa zľakol. Obzrel sa za seba, na stoličke sedela jeho matka. Pred šálkou kávy v župane.
"Čo ?? Ja ?? Veď som ti hovoril že dnes natáčanie potrvá dlhšie."
"Trvá dlho od kedy sa stretávaš s tými vagabuntami." Rišo sa rozčúlil, zobral si jedlo išiel do izby a zabuchol si dvere.

Ráno, otvoril oči. Telo mal úplne stuhnuté, pár minút sa mu krútila hlava. Ledva videl a v žalúdku príšerný pocit. Bol sám, otca nemal a mama každý deň od rána drie za mizerné prachy. Sadol si na zem do rohu izby. Dlho sa díval a rozpomínal si na včerajšok. Vytiahol balíček z vrecka a pričuchol. Nosom prešla nepríjemná štipľavá aróma. Automaticky sa mu rozšírili viečka, sadol si k stolu. Jemne roztrhol balíček, a vysypal ho do tvaru tenkej čiary. Zobral papier, skrútil ho do rolky. Priložil k nosnej dierke, nasával prášok a pomaly prešiel po čiare.

Trvalo niekoľko minút kým sa kokaín vstrebal cez nosnú sliznicu do organizmu. Zrazu pocítil príval tepla, prešiel od končekov prstov na nohách po čelo. Cítil sa ako znovuzrodený. Náhli príval energie ho prinútil postaviť. Všetká bolesť odišla, zabudol na ospalosť alebo hlad. Plynula minúta za minútou, Rišo nemohol prestať chodiť do kolečka. Bez žiadnych príprav by prebehol 3 kilometre bez prestávky. Pomaly sa pocity strácali a vzdialenosť na ktorú by si trúfol sa zmenšovala. Sadol si späť do rohu, ruky sa mu triasli. Srdce bilo pomaly a ťažko sa dýchalo. Zahmlievalo sa mu pred očami a hlava sa krútila dvojnásobne.

Postavil sa, nevládal. Ľahol si na posteľ a dlho bez slova a mihnutia oka ležal.

Popoludní ho všetko prešlo. Prešiel cez ulicu a zazvonil pri kamošovích dverách. On mu otvoril v papučiach s veľkými macíkmi, s rannou kávou v ruke.
"Čavko, čo tak skoro ??"
"Ahoj, ponáhľam sa. Daj mi ešte jeden balíček" Kamoš vyvalil oči a zatiahol ho dnu.
"Ty si to bral ?? Veď sme hovorili že drogy nikdy."
"Tak potom prečo si mi ich dal ??" Teraz sa trošku zasekol, odvrátil hlavu a povedal.
"Ale veď ja neviem, dal mi ich kamoš a nechcel som si to nechať pre seba."
"Dobre, zbytočné reči. Daj mi ďalší balíček." Rasťo už čakal s nastavenou rukou.
"Nie, nedám !"
"Čože, prečo ??"
"Proste ti to nedám, ani si to odo mňa nepýtaj."
"A ja som si myslel že sme priatelia."

Rýchlo vyšiel a treskol dvermi. Utekal a ani prsne nevedel kam. Ľudia sa po ňom obzerali, ale on si ich nevšímal. Sadol si na lavičku a čakal. Nevedel načo alebo na koho, nevedel nič. Stratil pojem o čase, sedel a znova zaspal.

"Dobré ráno !!" Rišo otvoril oči, stáli nad ním dvaja muži. Svietili mu baterkami do očí a čakali.
"Čo chcete"
"Pili ste niečo pane ?" Rišo sa tentoraz poriadne zahľadel. Čiapky zo šachovnicovým páskami.
"Nie, nie ja som tu len zaspal."
"Dobre tak ste len zaspali, pôjdete teraz s nami, jasné.

Priviedli ho k policajnému auto, sadol si na zadné sedadlo a začal normálne vnímať všetko okolo. Išli len niekoľko minút. Mesto bolo prázdne a opustené. Len zopár pekárov dovážali chlieb do podnikov a dôchodcovia sa prechádzali zo svojimi psíkmi. Tak ako to robieval niekedy aj on a chýba mu to. Zastavili veľmi prudko, Rišo si tresol hlavu o predné sedadlo.
"Och prepáčte, mám vodičák len pár dní."
"Ako to ??" Začudoval sa.
"No, dlhé roky som robil len papierovačky, zachcelo sa zmenu."

Spolu vyšli po širokých schodoch. Prešli cez vrátnicu, kde Rišo nesmelo pozdravil, na dlhú chodbu a vošli do tretích dverí. Kde už sedela žena, bez uniformy s hŕbou papierov na stole. Rýchlo pečiatkovala, keď vošli obzrela sa a povedala.
"Čo to tu máme ??"
"Našli sme ho na ulici, vyzerá mlado a asi má niečo vypité" Odpovedal jej jeden z policajtov.
"Dobre, nechajte ho tu." Policajti odišli a odsunula papiere a hovorila.
"Máš nejaký preukaz totožnosti ??" Rišo vytiahol zo zadného vrecka peňaženku a policajtke vsunul do rúk svoj občiansky preukaz.
"Ok, no tak povedz pil si niečo alebo šňupal ??"
"Eee, dnes ráno, crack"
"Bože chlapče, takto si ničiť život."
"Ja som nechcel, chcel som to len vyskúšať."
"Ok, takže zavoláme tvojmu otcovi, keď bude súhlasiť, tak ťa pošleme za doktormi, ktorý s tebou už urobia poriadok."
"Ehe, nemám otca."
"Och, prepáč to som nevedela, tak mame."

Rišo sedel. Na bielej posteli, v bielom plášti a bielej miestnosti. Sedel rovnako ako pred rokom na lavičke. A stále si hovorí že tam ho stretlo najväčšie šťastie. Ale nejak tomu nevie uveriť.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu