Znova žijem klasickým študentským životom. Ráno skoré vstávania a každodenné meškania. Dopoludnia učenie, popoludní "učenie". Každý rok v škole má niečo od seba. Deviatka pre mňa veľa znamená lebo po jedenástich rokoch (MŠ s ZŠ) som si na školu neskutočne zvykol. Znamená to že som považovaní za skoro dospelého, s tým prichádza aj primeraná zodpovednosť.

Aspoň budem mať hodnotnejší názor a populačná spoločnosť ma bude považovať za rozmýšľajúceho tvora. Možno stratím vrodenú tvrdohlavosť a začnem robiť niečo užitočné. Dostanem sa na strednú, to bude celoročný cieľ a istý výsledok.

Budem chodiť na Šrobárku, je to ako rodinná škola. Môj starý otec tam chodil, ujo a strýko. Otec a obidvaja bratia. Štyri generácia riaditeľov/liek sú rodinnými priateľmi. Čo znamená že bez ohľudu na výsledky prijímacích testov budem od začiatku opečiatkovaný ako prijatý.

Životná nespravodlivosť zapríčinená zlozvykom predkov. Konečne som si myslel že aspoň niečo sám dokážem. Až po kým neprišla riaditeľka mojej budúcej školy a neponúkla mi miesto bez príjmačiek. Rázne som odmietol, voči čomu namietali fotríkovci. A ja znova viem že oni všetko zariadia za mňa. Čím som si to zaslúžil ?!

 Denník
Komentuj
Napíš svoj komentár