Ak predstierame, že sme šťastný...

Ak predstierame, že sme vo vzťahu šťastný..pred našimi priateľmi, pred ľudmi.
Prečo to robíme? Prečo si nahovárame, že to tak je?
Len preto, že máme pár víkendov, pár chvíľ, ktoré sú úžasné, krásne a že on sa k nám chová tak báječne, že by nám zniesol aj modré z neba? Konečne si pomyslíme, že sa môže zmeniť.
Ale potom zas bác a on sa správa ako zvyčajne. Je mu jedno, že sa trápite (aspoň sa tak chová), vyčíta vám vaše nedostatky, pochybuje že by ste zvládli to alebo hento, háda sa s vami pre maličkosti, ktoré nedokážete spraviť lebo...
A on to proste nechápe. Asi si myslí, že je pán dokonalý.
A prečo teda s takým ostávate? Lebo sa bojíte, aby ste nebola sama a tak udržujete ten vzťah a vravíte si, že on sa raz zmení. Poviete si, že ho ľúbite a všetko sa vyrieši, tak načo sa rozchádzať?
A pritom predstierate aký ste šťastný a sama mu pritom nedôverujete.
A to isté môže platiť aj pre mužov. Ak zostávajú s dievčaťom, ktoré niekedy ľúbili a teraz sa nechová podľa ich predstáv. Môžete byť romantický ako chcete, a ona si to aj tak neváži. Až neskôr ked už si nemáte čo povedať, tak to vzdáte. Skončíte to...a idete dalej. Ale ostane vo vás to sklamanie a dávate si pozor, či môžte ešte nejakej žene veriť a tá dôvera prichádza pomaly.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu