Tento list by som ti mala poslať asi normálne, ale asi mám strach. Aj tak by si povedala že si len namýšľam alebo sa mi to len zdá...
Ale ja viem, že mne sa to nezdá. Bojím sa, že sme sa odcudzili. Možno to robí vzdialenosť alebo sa všetko zmenilo tým, že ty si mamina a ja sa teraz trápim školou.
Neviem, čím to je. Ale už to nebude nikdy ako predtým. To viem.
Len by som chcela aby si vedela, že si bola moja prvá najlepšia kamarátka a si mi ako sestra. Na tom sa nikdy nič nezmení, aj ked niekedy by som si priala aby si bola tu pri mne.
Bojím sa, že takto zabudneš na naše kamarátstvo..
Mám ťa veľmi rada a strašne mi tu chýbaš. Myslím, že všetko zlé sme si odpustili a dúfam, že veľa dobrého nás ešte čaká.
V hlave sa mi premieta všetko čo sme spolu prežili, že si pri mne vždy stála, aj vtedy v nemocnici si za mnou bola, aj ked som plakala a nevedela som prečo, aj ked som mala problémy...
Tak sa mi opatruj a nezabudni, že ja tu budem vždy pre teba..
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár