chcela by som vám niečo povedať.
Mám vás veľmi rada...
Prečo vám to vravím?
Hned sa dozviete...
Ale ešte predtým sa vám chcem podakovať..
Za čo?
To je na tom to najlepšie...
Za to, že sa musím pred Vami pretvarovať...
Vy nechápete??
Ani ja...
JA už NEVLADZEM! NEVLADZEM! NEVLADZEM!
Už chápete? Už ma to nebaví.
Musím sa pretvarovať všade. Pred vami milí priatelia, vonku a ešte aj doma ako som dnes zistila. Mám pocit, že aj pri vracaní by som musela mať asi úsmev na tvári, lebo inak už nechápem...
Nechápem správanie mojich rodičov...čo odo mňa chcú, ked sa snažím do seba niečo dostať ale proste nechutí mi jesť lebo mám bolesti...to sa mám nasilu usmievať?
Nechápem ako môže moja kamarátka (nie najlepšia, jediné to šťastie) povedať že ona tu už nechce byť a teší sa do zahraničia...
Ale o to tu vôbec nejde. Ide o to, že ja už nevládzem.
Až pri ňom som pochopila, že každý sa pretvaruje a ja si na to musím tiež privyknúť.
Je to také ťažké...
Divíte sa moji priatelia?
Ja viem, vy ste v tom odborníci.
Ale ja nie.
Prečo?
Lebo kým som vás nepoznala, tak som mohla byť k dobrým kamarátkam úprimná a oni ku mne tiež.
Mala som len jednu kamarátku, ktorej sa pravda radšej nevravela.
Presne tak.
Zvykli si na moju povahu. Alebo ju aspoň akceptovali.
Nie ako vy.
Musím sa hrať na dokonalú kamarátku a pretvarovať sa.
Netušíte to?
Tak potom to dobre hrám.
Ale mám toho plné zuby. Usmievať sa a tváriť sa, že všetko čo poviete je úžasné. A že mi vôbec nič nevadí.
Ak ste to nepostrehli, tak to je kvôli tej úžasnej PRETVARKE!
Musím si dať normálne pozor aj v dňoch ked som náladová, aby som NAHODOU niečo nechtiac nepovedala ako minule, že?
Lebo ja asi nemám právo zmeniť program z hodiny na hodinu, že?
Ale vy áno..lebo...
Radšej pomlčím.
Viete čo, asi toho už nechám. Nič mi to nepomôže. Pravdu vám povedať aj tak nemôžem. To by som bola zas tá zlá. Ale vy na mňa kľudne povedzte čo chcete..Ved ja to musím zniesť. To len vy nemusíte...Vy nič nemusíte...
Ja už proste nevládzem. Mám toho plné zuby. Toho sprostého života.
Najlepšie by bolo niekam sa stratiť a čakať, kým ma príde niekto hľadať. Ale smutné je, že viem že veľa ľudí by si to ani nevšimlo..alebo by som im nechýbala...
A ak tvrdíte iné, aj tak vám neverím. Ja ani neviem či ešte nejakých priateľov mám...
Pretvárka - to je úžasná vec. Všetci vás majú radi. Ak nechcete prísť o priateľov, tak sa pretvarujte. Lebo tak to v dnešnom svete chodí...
Ani sama neviem či to myslím vážne alebo srandujem. Ale nejaká pravda v tom skrytá bude.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár