,,Môžme. Len to idem povedať jemu ok?" myslela som tým svojho priateľa.
,,No dobre, veď povedz že sme za chvíľu naspäť. " usmiala sa a rozprávala sa so svojím kamarátom.
,,Zlatko, ideme k potoku sa prejsť. Neviem čo ju to napadlo, ale veď aspoň sa to poobzeráme. Počkaj ma tu, dobre?" povedala som mu.
,,Dobre, ale nebuď dlho. A daj si pozor. " povedal mi a dal mi pusu.
,,Dám, neboj. Veď čo by sa nám mohlo stať. " v tej chvíli som ešte netušila.
,,Tak čo ako sa vám tu páči?" spýtala som sa kamarátky.
,,Pekne je tu. Dobre, že ste nás vytiahli. Pozri, potok. " ukázala smerom na malý potok, ktorý sa tadeto lial. Ale po tých povodniach bolo v tom potoku viac vody, ako by ste čakali. Už nevyzeral ako pokojný potok.
,,Myslíš, že sa dá v takom potoku utopiť?" spýtala som sa len tak.
,,Neviem. Chceš to vyskúšať?" spýtala sa ma kamarátka a už ma len do toho potoka sotila. Kedže som nevedela plávať, tak som začala mávať rukami či náhodou sa niečoho nechytím. Bol to síce len potok, ale aj tak som musela bojovať o svoj život. Ona po mne len hádzala nejaké konáre, ako keby ma chceli zabiť.
,,Myslíš, že je už po nej?" spýtala sa kamaráta.
,,Neviem, môže to prežiť. Nemala by si to robiť. " vravel jej.
,,Ale musím. Idem sa pozrieť či sa utopila. Už ju dosť odplavilo. Ak nie, tak jej k tomu dopomôžem. " počula som jej hlas. Takže ona ma chcela zabiť. Ale prečo? Nechápala som. Tak som teda vymyslela plán ako ju oklamať. Na chvíľu som zadržala dych a tvárila sa že už len ležím na hladine a som mŕtva. Počula som ako ide ku mne.
,,Počkaj, uverím si či je mŕtva. " povedala a ja som cítila ako ma štekli na nohe. Chvíľu som mykala nohou, ale asi si nič nevšimla. A potom som sa zaťala a vydržala to. Po prvý raz v živote.
,,Asi sa utopila. Môžme ísť. " povedala bezohľadne a nechala ma tam. Až keď som nepočula kroky, som sa vynorila z vody...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár