Samota - 42.časť

Ktovie či to bol dobrý nápad sa tam prihlásiť. V tej dobe som od toho nič neočakávala. A čo som mala očakávať? Moje sebavedomie nikdy nebolo nejaké vysoké, ale po tej šikane (myslím, že je to správne slovo) to sebavedomie kleslo na bod nula. Na dno. V tej dobe som si ani nevedela predstaviť, že ja budem mať niekedy frajera. Mňa by aj niekto chcel? Ved nie som pekná. Alebo som sa aspoň za peknú nepovažovala. Ked sa vám všetci smejú, tak čo si potom máte o sebe myslieť vy? Rodičia mi síce vravela, že som ako modelka, ale tak to sú rodičia. To sa nepočíta. V tej dobe som už chodila aj ku kozmetičke, ale tak to bolo len na začiatku.
Na začiatku som si písala na pokeci len s Denisou, a neskôr som si pridala k priateľom aj Paulu a Mariannu. Neskôr som si tam začala písať s jedným chalanom. Ale ako to písanie začalo tak aj skončilo. Mal 20 rokov a bol z Bratislavy. Mal taký zvláštny nick. Najprv som si nevedela spomenúť, že čo mi to hovorí ale stačilo si pozrieť jeden kriminálny seriál a prišla som na to. Ja som v tej dobe mala 14 rokov (až o mesiac 15 r), takže to bol dosť veľký vekový rozdiel. Chvíľu sme si písali a potom sme sa mali stretnúť. Aj sme sa stretli. Teda vlastne ani nie. Ja som prišla na stanicu a ked som ho videla, otočila som sa späť domov. Asi som dostala strach. Neviem. Potom som si vymyslela, že nemôžem prísť alebo niečo podobné. V ten deň som si ho dala preč z priateľov a už sme si potom nepísali. Chvalabohu, nepísal mi prečo som nemohla prísť.

Ale čo čert nechcel, spoznala som ešte jedného takého staršieho. Tiež mal 20 a bol z nášho hlavného mesta. Neviem, asi ma už od začiatku priťahovali starší. Ani neviem ako, ale pri tom písaní s ním som sa prvýkrát zamilovala. Mala som 14 rokov, už to raz muselo prísť. Ale to nebola ani láska. A to som zistila dosť skoro. Tento tzv. platonický vzťah totiž netrval dlho. Ani nie mesiac. Možno som si v tej dobe nahovárala, že ho ľúbim, ale nebolo to tak. Bolo to len pobláznenie. On sa chcel stretnúť. Ale ja som sa bála. Nebola som pripravená na...No ved viete. Na také veci. Sex a podobne. A až dosť neskoro som prišla na to, že jemu o to išlo. Stále ked chcel prísť, tak sa pýtal ku mne domov. A ja som stále vyhovárala, že mám mamu doma. Aj ked skoro vždy to bola pravda. Potom prišlo to, čo sa dalo čakať. Rozišli sme sa. Bolo po tej krátkej láske. Ha ha. Teraz sa tomu smejem. Ešte mi stihol povedať, že za ten krátky čas čo sme boli spolu, ma podviedol. Ja som to brala dosť zle. Preplakala som 1 celý deň. Mala som pocit, že žiadnemu chlapovi sa nedá veriť. Myslela som si, že všetci sú rovnaký a vždy si nájdu nejakú lepšiu a krajšiu a že ja ostanem sama. Myslím, že tú začala tá nedôvera k mužom.
Nebyť jednej fatálnej zamilovanosti, bolo by všetko dobré. Nevravím, že som už predtým nebola zamilovaná, ale nie takto. Prvýkrát som bola zamilovaná, ked sme ešte bývali na Východe. Bol to spolužiak. A nevedel o tom. Len že raz mu to moja "fantastická" kamarátka povedala. Cítila som sa trápne. On len mykol plecom a asi sa divil. Kto by v tej dobe mal o mňa záujem? Možno len na uťahovanie si zo mňa som bola dobrý terč.
Ani neviem či som sa s tým rozchodom zdôverila Paule. Nepamätám si na to. Ale vlastne ani nebolo s čím sa zdôveriť. Ved to nebol vzťah, to bolo len také ako som už povedala platonické. Prvýkrát som si myslela, že by ma mohol mať niekto rád. Ale nebolo to tak. Nevadí. Tým to neskončilo. Pretože portál pokec.sk bol na niečo dobrý. Ale o tom neskôr.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu