Môj pobyt na základnej škole sa blížil ku koncu. A čím viac sa ten koniec blížil, tým viac mi bolo smutno. Viem, že som na tej škole zažila veľa zlého, ale potom ked už ma prestali šikanovať (myslím tým hlavne Paulu a spol.) tak to tam bolo celkom fajn. Ostatní spolužiaci sa ku mne chovali pekne. Myslím, že som tak aj zapadla. Len ktovie kedy. Začalo sa mi tam páčiť, až ked sa to všetko malo skončiť a my sme sa mali rozlúčiť. Ale prevažná časť môjho JA bola aj tak rada, že odtiaľ vypadnem. Ved ak by som bola aspoň trochu odvážna, tak by som tam už medzi nimi nebola. A nepísala vám tento príbeh. Ale nestalo sa tak. A je to dobre.
Ale ešte predtým, než sme sa všetci rozutekali na stredné školy,nás čakal monitor. Slovenčina a matematika. Niektorý sa obávali slovenčiny, ale ja skôr matiky. To mi nikdy nešlo a bála som, že to nedám na tých 50 percent. No a hlavne aby sme mali dobré vysvedčenie na konci roka. Ved to sa už bralo na strednú a podľa toho sme mali aj uspieť. Komu by na tom nezáležalo? No možno aj taký sa našli, ale ja som medzi ne nepatrila. Ja som sa bála len o to, aby som nemala 4 na konci roka z matiky. Lebo to mi hrozilo a bolo by to zlé. S tým by ma asi na Obchodnú akadémiu nezobrali. Inak som mala mať dobré vysvedčenie, takže to znamená trojky a možno aj dvojka. Kto si to má pamätať?
Raz na prestávke sme sa o tom bavili s Denisou. Išli sme sa prechádzať von, kedže už bolo pekne. A tak sme to načrtli. Ona začala prvá.
,,Bude mi to tu chýbať. A hlavne to naťahovanie sa Filipom. S ním bola vždy taká sranda. " začala rozhovor Denisa.
,,Hej, aj mne bude pár ľudí chýbať. Ked urobili alebo povedali niečo, na čom sa nedalo nesmiať sa. Boli aj pekné chvíľky, ale aj tak sa teším že odchádzam. Azda na strednej to bude iné. " vzdychla som si.
,,Ja by som tu ešte ostala. Na strednej bude kopu nových ľudí a čo ak s nimi nesadnem?" spýtala sa ma s obavami Denisa.
,,Ale prosím ťa, nikdy nevieš. Hlavne, že budeme my dve spolu v triede. " povedala som.
,,Dúfam, že aj Lucia bude s nami. A že budeme také bláznivé ako doteraz. " usmiala sa Denisa.
,,A tak aj keby nebola, tak bude v druhej triede. To nie až také strašné. Myslím, že vám to kamarátstvo dlho vydrží. " povedala som.
,,Len aby. Môže sa zmeniť. " povedala Denisa.
,,Lucia a zmeniť sa? Z tej bláznivej baby čo je teraz? Tomu neverím. " povedala som vtedy.
,,Už by sme mali ísť dovnútra. " skonštatovala Denisa.
,,Tak podme. Ešte dve hodiny a ideme domov. Konečne víkend. " povedala som. Víkend ma vždy na chvíľu zachránil od tejto školy a ľudí čo sú v nej.


( síce krátka časť, ale dosť hodín je už....tak dúfam, že zatiaľ bude stačiť kým bude dalšia)

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár