po meste sa túlam...
Vždy ma viedli do minulosti. Stále sa mi plietla do prítomnosti a mala som pocit, že to tak bude navždy. Ale už nie.
Trápila som sa minulosťou, chcela som vypariť z tohto sveta, mala som pocit osamelosti.
Už nechcem byť nikdy ako predtým,
sa vyzúvam, bosá kráčam tmou...
Ale za tou tmou prichádza svetlo. Svetlo do budúcnosti. Prítomnosti. Už som konečne pochopila, že všetko čo sa mi prihodilo v minulosti, ma malo posilniť do budúcnosti.
Viem, že som sa zmenila. Síce strach mám stále, ale aj toho sa raz zbavím. Ak budem mať Jeho po boku, tak verím tomu že mi pomôže zbaviť sa strachu. A ked budem mať moje tri Zuzky pri sebe, tak sa zbavím aj pocitu osamelosti.
Ako mi raz povedala moja najlepšia kamarátka ,,to čo sa ti stalo, ťa len posilnilo" a ja už viem že mala pravdu. Možno to ma urobilo tým človekom aký som. Neviem či jej mám za to podakovať, len viem že som jej už dávno odpustila. A mám ju veľmi rada ako sestru, len škoda že je tak daleko a mám strach, že sa odcudzíme. Ale to je na iný článok...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
sugy1
9. 10.októbra 2013 09:00
tá posledná veta
Napíš svoj komentár