Ešteže sa tu dá kde skryť. Je to veľká knižnica, plná všelijakých kníh. Najradšej čítam zamilované, aj ked viem, že realita je iná. Všetky tie happyendy ma vždy vrátia do prítomnosti.
On si ma ešte nikdy nevšimol. Ved kto by aj? Takú sivú myšku. Nevýrazné vlasy. Nevýrazné oči. Ten môj prihlúpy úsmev. A postava? Chudá. Ničím výnimočná. A oblečenie? No to nie je sivé. Snažím sa nosiť pekné a pestré veci. V tom jedinom vynikám. A v čítaní kníh. Ale na toto v dnešnej dobe nikoho nezbalím. Jedine tak iného divného človeka ako som ja. Lebo ja som divná. Aspoň tak mi vravia v škole niektorý spolužiaci. Knihomoľ. Moja prezývka. Radšej čítam knihy ako keby som mala čítať len novinky na internete. To nie je to pravé čítanie. Ale to by nik z nich nepochopil. Ešteže mám priateľov, ktorý ma chápu. Nie, nie sú všetci knihomoli. Každý z nás je svojím spôsobom divný, ale nie tak ako ja. Oni vedia ako vyčnievať z radu. Ja to neviem.
Dnes som zas prešla okolo neho. Zas bez odvahy. On sa na mňa usmial ako na každého, kto okolo neho prejde. To ešte nič neznamená. On tu totiž pracuje. Alebo skôr brigáduje. To som si zistila od priateľov.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár