O tom ako sa láme srdce, homosexualite a ako láska vzniká:)

Zvykla si byť tým kto chytí ľudské srdce, zlomí ho ako keď ruka netešiaca sa krásou rozkvitnutého kvetu odtrhne ružu, len preto aby ju vzápätí hodila o zem. Naše rozhovory zväčša prebiehali v príjemnom prostredí zasnenej kaviarne kam chodil každý dúfať a snívať o tom svojom štastí. Ani jej posledná obeť netušila že ráno príde nepríjemné vytriezvenie a zostane po láske len bolestivá pustka nádherne stráveného času. Ja som bola ten kto počúval príbehy o tom ako sa najrýchlejšie dá zabiť láska, o tom aké jednoduché je odpovedať na otázku „ Prečo ? “ krátko zhrnuté „ už ma nezaujímaš“. Môjmu nepochopeniu sa vždy len vysmiala do tváre s tým že ešte takých bude, s tým že mne ublížili tak bude ubližovať ostatným. Dokázala vojsť do miestnosti a bez toho aby sa snažila upútala na seba pozornosť aj stojaceho vzduchu. Krátkymi pohľadmi a úsmevom nechala zmätené všetky polozaspaté duše. Vzťah si nevyberala na základe ničoho výnimočného, išla rad radom zbierajúc trofeje bolesti. Nechala vzplanúť druhé srdce, pohrala sa s ním a potom nechala len závan zatrpknutia. „ Nechceš už konečne prijať lásku, začať jej dôverovať, zostať a odovzdať sa? “ Prehrnula si svoje gaštanové vlasy, aby odhrnula kučery z tváre, potiahla z cigarety a keď prešiel ten zamračený výraz, ktorý vždy spôsobujem svojími presne strieľanými výčitkami, s vyfúknutím dymu odpovedala otázkou : „ Čo je vlastne láska ? Prečo sa mám niekomu odovzdať ? Radšej ustúpim skôr akoby som mala prežívať pozostatky tohto ovocia . „ Vždy to brala rovnako, podľa mňa to bol strach, strach z bolesti, už predtým tak silno okúsenej, že jej vnútro sa podvedome bránilo jedným veľkým NIKDY VIAC. „ Láska neexistuje bez bolesti, pokiaľ sa nevykúpeš v krvi spôsobenej tŕňom ruže nikdy nedokážeš milovať.“ Ale zas nemôžeš zostať v tej krvi moc dlho pretože už môžeš zabudnúť ako motýle v bruchu vlastne lietajú. „ Tak čo vybehneme v piatok dakde na lov? „ Už zas mala v očiach ten tajomný ohníček. „ No lepšie povedané ty budeš loviť, ja potom zostanem pri bare a zas si ma vyberie nejaká smutná duša ktorej si zlomila srdce. „ Vedela že ma aj tak niekde vytiahne, najradšej som mala Bar u starej šelmy, a ten názov sa hodil presne aj na ňu s tým rozdielom že bola oveľa mladšia.

A tu sa začína príbeh o tom že aj staré zvyky sa môžu zmeniť....

Celý deň bol unavujúci, vôbec som netúžila ísť dakde do baru, stačilo by mi vyvaliť sa pred obrazovku a pozrieť nejaký film s pekným alebo smutným koncom, hlavne aby mal dobrú zápletku, ktorá by ubránila moje telo pred spánkom. O siedmej však bola adrenalínová eskorta na sprevádzanie do baru v podobe mojej vášnivo zúfalej kamarátky pripravená pri mojich dverách. Fajn tak som si klasicky hodila svoju obľúbenú kombináciu z košele, jeansov a tenisiek. Ona zas uprednostňovala hrejivý výstrih, aby dala rovno najavo že to čo ponúka je najvyššia kvalita. Celou cestou ňou vibrovalo to nadšenie z toho ako sa dnes zahryzne do niečieho tepla, ako niekoho zas bude môcť zneužiť. Bar bol v menej preľudnenej časti mesta a napriek tomu bol už natrieskaný, takpovediac je jediný svojho druhu, málokde si môžu dovoliť ženy vychutnať francúzsky bozk bez toho aby vzbudzovali pohoršenie. Veď narovinu, skúste sa vybrať so svojou partnerkou ruka v ruke stredom vášho mesta a povedzte mi že nikto z tých, čomu ja hovorím obmedzení , nebude zazerať . Flek pri bare mám najradšej, pretože keď sa podarí lov aj tak väčšinou zostanem sama, môžem sa spokojne opiť a ísť domov. Začínam pivom a potom sa to možno zvrtne na dáku vodku, Erika uprednostňuje červené striky, vraj jej to dokonale rozprúdi krv v žilách. Dnes našla svoj objekt podozrivo rýchlo, vždy si vedela užívať záujem o svoju osobu, a tak sa už zvŕtala na parkete so svojou novou možno mesačnou láskou. Môj žalúdok nie je stavaný na niekoľkoposteľové vzťahy, a tak sa otočím späť na barmanku a vypýtam si ďaľšie pivo. „ Ahoj čo tak prehodiť zopár slov a miesto piva vyskúšať niečo lepšie ?“ moja hlava sa otočila za tým príjemným hlasom, vravím si veď to sa mi muselo už zdať z tej hlasnej hudby. Toto stvorenie som nikdy predtým nevidela a počarilo mi. Usmiala sa a vyhupla na voľnú stoličku vedľa mňa. „ Chodíš sem často ? „ Pomyslela som si, celkom dobrý spôsob ako začať konverzáciu „ hmm... občas keď chcem vypnúť“ Spýtavo na mňa pozrela:„ A to sa tu aj dá ?“Vlastne keď sa tak rozhliadnem na to množstvo ľudí predstava vypnutia sa mi zdá byť zrazu smiešna.„A ty si sa tu ako ocitla ? „ chcem zvrtnúť rozhovor aby som si mohla lepšie pozrieť osôbku ktorá o mňa zrazu zakopla, ale možno zachvíĺu zistí že to bol omyl a utečie kade ľahšie. „ Tento týždeň som sa sem presťahovala, pár blokov odtiaľto, u nás takýto bar nie je a tak som chcela zistiť ako chutí voľnosť aspoň na tých pár metroch štvorcových.“ Stále sa tak jemne usmievala, mala stredne dlhé svetlé vlasy a taký nebeský odraz v očiach. Jemne vypínajúce sa žilky jej pulzovali po krku a celkovo som mala pocit že to moje vnútro sa dáko rozohrieva. Sedela vzpriamene, s rozvahou, navonok ohnivá aj chladná. V tom nastalo v okolí rozrušenie, strhla sa bitka, ktorá tu je na dennom poriadku, asi zasa začali dve srdcia praktizovať žiarlivostnú scénu, a už sa všetci sácali hocikde. Fakt prisahám že keď sa začnú klbčiť ženy je lepšie utekať veď aj ja som dostala už raz ranu do hlavy takým štýlom že mi zostala pekná modrina ako z domáceho týrania. Pozrela som kde je lovkyňa s ktorou som prišla a tá už spokojne ruka v ruke s novou neznámou utekali po schodišti. Nepotrebovala som čakať na príchod policajtov, veď aj tak to vzniklo bezo mňa, ale v tom som už stála a chránila telom moju spoločníčku pred náhodnými útokmi z rozvášneného ženského osadenstva. Nežne ma chytila za ruku a ťahala von. Popri tom do mňa strčila istá dáma a ja bez chytenia rovnováhy som sa ocitla na zemi plnej porozbíjaného skla. Bolo mi ľúto najviac asi košele, pretože sa na nej začali objavovať krvavé škvrny. Chytila mi ruku ešte raz, pomohla mi vstať a ochvíľu sme sa ocitli na čerstvom vzduchu. „ Si v poriadku? „ vrhla som ustarostený pohľad „ Ja hej ale ty krvácaš ..“ „To nič nie je „ usmiala som sa ako hrdina po ťažkej bitke. „ Poď so mnou nebývam ďaleko a môžem ti to ošetriť, nie je to našťastie hlboké ale bolo by škoda keby sa tam dostala infekcia „
„ A to som u doktora ? „ Zarazene pozrela „ Vlastne som sa presťahovala kvôli prácy „ a zas mala ten milý úsmev. Úsmev som vrátila a keď sa nahla aby ma pobozkala nenamietala som.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu