.






.

zima, vlhko, kameň tlačí

bezzubý tam v diaľke kľačí

jaskyňa je jeho domov

počul, ako si sa pohol!




nepýtaj sa, nekukaj!

pred bezzubým utekaj!




oči nemá, zuby tiež

bež, lebo tu ostaneš!

raz ho zazrieš, beda ti

hneď ťa v rukách obráti!




nôžkami sa mlákam vyhni

bezzubý to počuje

sestričke sa v mláke mihli

tvár jej už si koštuje




dolámané nohy, ruky

prsty ako hrachu struky

kabát z kože, stuchnutý

chrbát krivý, spuchnutý

vlasy mastné, mäso hnije

osoba v ňom už nežije

duša vlhká, srdce z prachu

žerie tváre plné strachu




ak chceš žiť, tak suchý ostaň

nepýtaj sa, nekukaj

pohni kostrou, ticho ostaň

pred bezzúbým utekaj!

 Vymyslený príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár