Som síce ešte len pubertiačka ktorá, ako sa hovorí nevie čo je to láska,.. podla mňa toto je to, čomu sa hovorí *milovať niekoho*..
Aj tie náznaky toho že žiarlim, všetko do seba zapadá.Nikto nepochopí dokým to celé nevysvetlím..
Pred rokom som nastúpila do novej školy, nepoznala som nikoho, ani Jeho..Prešlo pár dní a ja som ho spoznala v úplnej kráse, neni to môj typ chalana.Ani doteraz nechápem ako sa mi môže lúbiť.Nie, nechápem.Vôbec sme sa nerozprávali, ani len trochu aj ked je to môj spolužiak.Nenapadlo by ma že si s ním pokecám ako kamarátka lebo ked som mu nablízku, myslím na úplne iné veci ako futbal alebo jeho záluby.Po čase som si ho pridala na Skype a každý deň sledovala kedy sa prihlási.Nezvykol vôbec chodiť na počítač, a ked sa to niekedy stalo, tak som nemala odvahu napísať mu ako prvá, a velmi som si priala aby už konečne odišiel.Strašne rýchlo ubiehal čas.Jedného dňa mi napísal sám od seba, v očiach mi bolo vidieť aká som šťastná, usmiala som sa na počítač a chvelo sa mi v bruchu..
Snívala som o tom aké by to bolo v jeho náručí, čakala som kedy ma prezvoní aj napriek tomu že som nemala jeho číslo a ani on moje,..
Prišli letné prázdniny,..Povedala som si že na neho úplne zabudnem, že sa v lete zamilujem do niekoho kto moju lásku aj opätuje.Velmi som sa tešila na nové láskyplné zážitky.Jasné, aj ked som si naozaj užila leto s rodičmi a s kamarátmi, aj ked som mala chalanov pri sebe, stále mi v hlave prebiehali myšlienky o ňom, o tom čo robí, čo bude ak ho znova uvidím, čo ked zmenil na mňa názor, čo ked sa mu konečne budem lúbiť, čo mám spraviť so sebou-so svojimi vlasmi, s postavou..
Každý večer (ked som nebola na dovolenke v zahraničí) som prišla na internet, pozrela som si e-maily a hned na Skype, pozrieť sa či nieje náhodou prihlásený.. A bol!! ...
Nemala som stále odvahu mu napísať, lebo ja ako pubertiačka, a ako dievča ktoré nič nevie o láske a ktorá strašne vela časopisov prečíta, a ked tam píšu že chalani radi dobíjajú, a aby sa cítili ako opravdové mužské stvorenia tak napíšu sami od seba.Dobre, tak som čakala..ubehlo pár hodín a stále nič, zrazu správa od neho.Napísal len nevinné "Ahoj", a ja som sa i tak usmiala, až mi skoro zuby vypadli z úst, v očiach slzy od šťastia že čo mám odpísať.Napísal lebo sa nudil, nevedela som si z toho nič zobrať...
Nevadilo mi nič, nikto,..mala som na ploche otvorený chat kde som si s ním písala a ani ma len nenapadlo otvoriť si niečo iné..pár hodín sme si písali.Druhý deň mi tiež napísal lebo sa nudil.Aj tretí deň, aj štvrtý.Piaty mi už nenapísal aj ked tu bol..Tak som si zobrala odvahu a napísala som mu, bol úplne ako vymenený, flegmatický až ma chytili nervy a nezvládla som to..
Odvtedy sme si neprehodili ani "Ahoj"..
Začala škola, ako každý vie,..prišla som do triedy, bol tam.Pozrel sa na mňa a očami hned uhol..Celý čas som myslela na to ako sa ku nemu dostať..No nemala som odvahu. Prišiel druhý deň, teda dnes..Celý čas som sa mu vyhýbala, aby som sa na neho nemusela pozerať, ked sme do seba náhodou narazili tak sa na mňa milo pozrel usmial sa a vyslovil moje meno..Ja som mu odvetila "strč sa" .. Len preto lebo moja spolužiačka sedela vedla neho a on jej chytil jednu nohu.
Nechápem seba ani doteraz, neviem čo mám robiť, neviem ako prežijem dalšie dni s tým pocitom že ma nelúbi, neviem si ani predstaviť že by som mohla milovať niekoho iného. Ked sa na neho pozerám, je to taký krásny pocit že ma to vie upokojiť na celý deň, a ked ho vidím s inou mám takú náladu že by som vedela naozaj hocikoho zabiť,.. Neuveritelne žiarlim a to s ním ani nechodím..
Nie, ja už nevládzem, chcem zabudnúť, robím vela vecí aby som na to nemusela myslieť, ale nedá sa to ked som s ním v jednej triede ešte 4roky......
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
Ja som celé letné prázdniny nerobila nič iné ako chodila von s inými ludmi, z iného mesta, inej dediny.. On býva odo mňa aj tak minimálne 30-35km takže sme sa celé prázdniny ani nevideli, na konci prázdnin, asi posledný týždeň mi vypisoval ako sa nudí a videla som na ňom že ho to baví písať si so mnou..no, ked mi piaty deň vôbec nepísal, tak som sa pokúsila ja, a žiadna radosť, nič.. ked sa na seba na hodine náhodou pozrieme, usmejeme sa na seba a zas preč..a toto je každých 5minút..vždy ma osloví menom, vždy ked ma osloví usmieva sa.. vyzerá to raz tak že by ma aj mal rád, a inokedy ako keby som pre neho bola neviditelná..nerozumiem chlapom..Keby bol aspoň jeden ktorý by mi takéto správanie vysvetlil..ale jemu sa neodvážim povedať ani Ahoj nie ešte to že sa mi lúbi asi chápeš že?
3
jááj moja, takých lások platonických ešte bude..ja sama som ich prežila toľko, že ich ani už neviem spočítať aj každú jednu som vnímala tak intenzívne ako ty, túto.
Napíš svoj komentár
ja som na toho spolužiaka zabudla tak.. že som začala chodiť von.. s úplne novou partiu.. spoznala som strašne veľa ľudí... a proste mi úplne zmizol z hlavy.. skús aj ty.. dačo také.. ak sa dá..