Co by som tak dala za to ,aby som mu tak mohla povedať.
Ale mojím chlapcom sa určite nikdy nestane.
Správa sa tak zvlášne.
Vôbec sa do neho nevyznám.
Už dosť.
Celý deň nemyslím na nič iné ,ako na neho.
Asi som sa zamylovala.
Bože dá sa to tak vôbec nazvať?
Nie!Fakt už na neho nejdem myslieť.
Správal sa ku mne ako idiot.
Nezaslúži si ,aby som na neho čo i len pomyslela.
"Vanesa?Bež vyvenčiť psa!",zakričala mama z kuchyne.
Nie to nie.Určite tam bude.
"Ale ved som sním bola poobede",bránila som sa.
"To nestačí Vanesa ,chcela si psa tak sa teraz staraj".
"Mala pravdu aj na Guľke som už videla ,že sa snaží dostať von z bytu.
A tak chtiac nechtiac som sa pobrala von.
Najprv som počúvala pri dverách.
Kohosi som tam počula ,ale nebola som si istá či sú to oni a či je tam vôbec aj on.
V tom som však začula Klaudiu.
Určite je tam aj on.
Pomaly som otvorila dvere ,akoby som dúfala ,že vtedy si ma nevšimnú a precupkala okolo nich.
Bolo to zvlášne ,ale naozaj sa tvárili ,akoby ma nevideli.
Ked som sa však lepšie pozrela napriek tme som si všimla ,že on tam nebol.
pokracovanie trochu neskor
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
sprejerka01
25. 1.januára 2011 14:49
Dáál! je to napíínaveeee
2
jee už bude za chvíľu pokračovanie ale budem sa museť ísť zas učiť :/ tak pokiaľ sa to píše sa idem učiť a potom si to prečítam
3
noo je to moc dobre chcem to ohwiezdickowat ale newiem co mam z netom
Napíš svoj komentár