Túto noc som sa rozhodla sledovať basketbal. Bol mojou láskou, keď som ho aktívne hrávala, no po oznámení doktorov, že s tým musím skončiť sa stal len ranou na srdci. Po troch rokoch som sa rozhodla znova to zmeniť a dve hodiny som čakala, kým naša premilá dvojka začne vysielať zápas (hádzaná Švédsko versus Island mi bola hlboko u prdele).

Konečne došlo aj na to. Nevedela som, že na tento zážitok budem asi dosť dlho s úsmevom na perách pamätať. Všetci dobre vieme, že USA a jej hráči sú skrátka špička. O Nigérijčanoch som vedela, že predsa niečo musia mať do seba, keď sú na LOH, a odhalila som to! Komici prvej triedy. Už po prvých minútach som sa nesmierne rehotala, teda presnejšie sa snažila zvíjať v kŕčoch smiechu, aby som nezobudila pol bytovky.

Neviem, či mi prišiel vtipnejší priebeh zápasu alebo natriasajúca sa lavička američanov. Od plaču to nebolo. Teda musím povedať, že Nigérijčania mali odvahu a statočnosť, avšak hrať sa na preteky s americkým týmom je skôr na nejaký stupeň retardity. Zápas bol však krásny, američania hádzali trojbodovky len tak, z chuti. Nikto im predsa nebránil, takže si ho hrali asi ako s deťmi na ihrisku v Central parku.

Celkový dojem zápasu mi tisíc krát zlepšil aj komentátor. Echt slovák by som ho nazvala. Neodolala som a zapisovala som si jeho hlášky, ktoré mi rozhodne nedodávali vzduch na rozdýchavanie smiechu. "Je celkom sympatické, že sa tí Afričania snažia" takto začínal opisovať nigérijský tým. Neskôr to došlo k "hentí v zelených dresoch". Avšak američanov nešetril chválou : "On snáď počas dnešného zápasu exploduje!" , "Proste keď tam hentí nič nerobia, tak si hodí ,nie?" , "Anthony trošku upokojuje hru, alebo uspáva protihráča?". Myslím, že takýto komentátor sadol ako riť na šerbeľ. A navyše vedel okomentovať všetko. Napr. aj výrok "Tak a práve na palubovke dotancovali anglické blondíny čo si zrejme môžu spievať blondína z Londýna, nie?" Jednoducho potvrdil jeho kvality.

Z môjho úplne laického pohľadu to bol skrátka parádny zápas. Ukončil sa za stavu 73:156 (hádajte kto vyhral?) a všetkým bolo jasné, že padlo hneď niekoľko olympijských rekordov. Uvedomila som si pár vecí. Jednou z nich je tá, že ak mi ešte raz niekto pri mojich 180 centimetroch povie, že som vysoká, zaslúži si facku. Veď ak by som jednému z tých chlapcov mala pozrieť do očí (ó bože, prosím áno!!!), potrebovala by som stoličku. Ďalšou je asi tá, že možno bolo absolútne hlúpe úplne sa vzdať niečoho, čo som tak veľmi milovala. Basketbal je skvelý šport, a je hráči ešte o trošku viac

 Blog
Komentuj
 fotka
tomias  3. 8. 2012 15:43
milujem basket,ale si myslim,ze USA by tam nemala hrat,mne to pride ako vysmech ak hraju proti nigerii abo proti francuzom, ano,hraju excelentne,cisto,presne,pre oko divaka,ale u nich mi chyba ta prava bojovnost.

videl som nejake zapasy v praci vdaka ktorym som neurobil normy

Hm mas 180? hmm pekne pekne
 fotka
igilik  3. 8. 2012 21:26
Škoda že som to sledoval na ČT :/ si to teraz budem vyčítať ale tiež som sa dobre nasmial
 fotka
fylo  4. 8. 2012 22:33
hm..basketbal moc nemusím pozerať, ale pekne že ťa to baví
Napíš svoj komentár