Určite sa každému z Vás stalo že sa rozhodol ísť hlavou proti múru ktorý sa nikomu doposiaľ nepodarilo zbúrať ale vy máte také to vnútorné tušenie že ste lepší ako tí pred vami, že ste niečo viac. Samozrejme že si po krátkom čase na tom múre svoju hlavu rozbijete. Ale to vám nevadí...dnešných ľudí prehry nejakým spôsobom zoceľujú a ich ďaľšie rozhodnutia sú potiahnuté tmavou pláštenkou ktorá má vystihnuté iba maličké dierky cez ktoré je vidno len cieľ ktorý je v podstate zidealizovaný a kompletne vymyslený. Ľudia na dosiahnutie svojho cieľa využívajú všetky svoje sily a príliš zanedbávajú seba, svoju podstatu a v podstate to, čo z nich robí neskopírovateľné bytosti. Existuje určité (hlbšie nešpecifikované) množstvo nárazov ktoré dokážu zvládnuť pred tým ako sa im poškodí mozog, ktoré majú byť poučením ale opak je pravdou. Poučenie by sa dalo čerpať keby si človek uvedomoval svoju chybu a zbytočnosť mnohých krokov. Takmer vždy si postihnutý jedinec vezme poučenie až keď stratí všetko čo miloval a na čom mu záležalo počnúc časom ktorý mohol stráviť efektívnejšie a končiac svojím nikdy nedoceniteľným zdravím. Samozrejme že existujú indivíduá aj o radu dementnejšie kde patrím samozrejme tiež. Táto kategória je už viac menej elitnou pretože cez všetky tieto straty si uvedomuje ublíženie na svojej osobe tak málo, že je ochotná sa proti múru rozbehnúť znova, hneď ako sa zablisne čo i len najmenšia cestička pomedzi všetkými tými čo sa pokúšajú zbúrať rovnaký múr. Teraz som v štádiu kedy sa z výšky pozerám ako sa ostatní ničia...možno to vyzerá že som sviňa lebo im nepomôžem ale dobre viem že by som si ani ja nedal poradiť a keby im idem pomôcť tak by ma múr určite zlákal natoľko že by som znova našiel svoju hlavu na jeho tele a tak strategicky píšem tieto zbytočné slová ktorých význam poznám iba ja a pár tých ktorí majú hlavu zjazvenú somnou... F orever & Never

 Záchod
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár