Začína vás to ovládať, nekontrolovateľne. Nedá vám nadýchnuť. Vzkypí, preráža si cestu a chladná hlava sa stráca kdesi v bezodnej priepasti nevedomia. Ale vy sa ho snažíte ovládať, dusíte ho v sebe rovnako, ako hrdúsite pocit ukrivdenia. Všetko je odrazu nepodstatné, všetko ostatné sa vám zahmlieva. Ostáva len obsesia prameniaca nevedno odkiaľ. Veď všetko je také, ako ste to vždy chceli. Odbremenili ste sa a čakali ten pocit normálnosti, keď je všetko na správnom mieste a cítite dlhodobo vytúžený pokoj.
Ilúzie plodia ilúzie, kde vraj neexistuje vákuum doterajších pocitov, práve naopak. Je to vami vytvorený svet, na ktorý ste si navykli. Okienko do vašej „umeleckej“ tvorby. Nerozbitné, neprístupné, spoľahlivé. Stojíte za oknom, pozeráte sa cezeň na niečo, čo sa všeobecne volá svet tam vonku. Okno máte zatvorené, nikdy ho neotvárate zo strachu, že by vás do onoho sveta, do sveta „tam vonku“ vcuclo. Žijete vo vákuu, nezabúdajte. Vietor by mohol spomienku priviať. Okno tesníte, pričom zamykáte seba samého pred sebou samým. Žijete vo fantasmagórii, nezabúdajte. Chcete zabudnúť a prespomínať spomienky, na ktoré ste tak dlho spomínali.
Sadáte si na stoličku. Preväzujete si ruky, a dávate ich za operadlo tak, ako vám to robievali oni. Vymýšľate si fiktívne osoby, s ktorými komunikujete bez rozmýšľania. Rozhovor sa opakuje a vy viete, že ilúziu možno zlikvidovať len ilúziou. Potíte sa, zmocňuje sa vás zúrivosť, a vy len čakáte, kedy vám tá osoba odovzdá kľúč a vy si ním odomknete zámok, na ktorý ste sa zamkli. To sa však nikdy nestane.
Vcítil iste sa niekedy do takejto mizérii? Napadlo mi, aké to je? Mať vymytý mozog.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár