O komunikácii s človekmi

Pokúsim sa dajak vyjadriť aj bez mojich zvyčajných výlevov, lebo už aj mne lezú na nervy. Nič negarantujem ale.

Dnes ma strašne začala škrieť jedna vec, týkajúca sa toho ako moje správanie pôsobí na jedného človeka a čo si asi o tom myslí, a dostala som chuť mu to vysvetliť. Prítomný nebol, tak som si aspoň poznamenala, ako by som to chcela vysvetliť. A takto napísané to vyznelo zrozumiteľne a logicky a pochopiteľne. Potom som si povedala, že keď to mám takto pekne zosumarizované, tak by som mu to teda mohla najbližšie povedať, a došlo mi, že to nepôjde. Že proste nie je žiadna šanca aby som mu to dokázala normálne ústne povedať bez straty významu a bez straty odvahy.

A tak mi napadlo, že keď to viem takto presne napísať, tak by som mu to mohla proste napísať. Nie že mailom alebo na chate, proste by som mu pri najbližšej príležitosti keď bude príhodné mu objasniť prečo je niečo tak, ako je, podala kľudne aj čerstvo napísaný lístoček.

Písomná komunikácia mi príde strašne zatracovaná. Akože by sa vraj dôležité veci mali hovoriť osobne. Že je to neslušné len tak napísať a tak. Vždy som sa ale vedela oveľa lepšie vyjadriť písomne. Resp. nepísomne som sa vôbec vyjadriť nevedela. Ak človeku napíšem niečo, čo by sa vraj malo oznamovať osobne, často trvá na osobnom stretnutí alebo aspoň prediskutovaní cez telefón. To ale neviem. Možnože je fajn kompromis napísať človeku niečo v jeho prítomnosti.

Si myslím, že na ľudí pôsobím strašne ukecane. Vlastne keď som s ľuďmi som strašne ukecaná, pretože som proste šťastná, že som konečne s ľuďmi. Niekedy na seba v zápale rozprávania prezradím veci, ktoré by som nemusela. Ale keď príde reč na niečo, čo sa nehovorí až tak ľahko a bežne a čo sa tak nejak musí premyslieť a týka sa trebárs vzťahu medzi mnou a druhým komunikujúcim, tak sa zrazu z ukecanej zmením na úplne nemú osobu. Neviem to povedať. Bojím sa, že to vyjadrím zle, alebo proste nemám odvahu vysloviť to prvé slovo. Potom prídem domov a chcem si zapísať, čo sa stalo, a zrazu viem úplne presne (alebo aspoň dostatočne vysvetľujúco) napísať ako, prečo, a milión vecí, ktoré by sa hodili vysloviť počas rozhovoru.

(teraz mi napadla strašná kopa výlevu, ktorý pre dobro všetkých vynechám)

Moje social skills sa za posledné roky značne zlepšili, už sa nebojím osloviť neznámeho človeka, zazvoniť u niekoho doma alebo vojsť niekam a objednať si pivo. Táto časť sa ale nezlepšuje a má to na môj život značne negatívny vplyv.

Zopár ľudí je pre mňa strašne dôležitých, neskutočne sa na nich teším a dosť ma nabíjajú stretnutia s nimi. Nevedia o tom ale, pretože im to neviem povedať. Niektorí ľudia si myslia, že som "ľadová" (viď bývalý, ktorý objavil moje blogy z čias nášho vzťahu a povedal mi, že ho prekvapilo, že som nebola celý čas taká bezcitná). Nechcem aby to tak bolo. Nechcem vyzerať, že ma netrápia veci, ktoré mi nedajú spať, a nechcem, aby mojim vzťahom s ľuďmi škodila moja neschopnosť komunikovať. A aby vznikali strašné nedorozumenia.

Keďže sa neviem naučiť komunikovať ako ostatní ľudia, začínam so sebou nosiť trhací zápisník. Vždy, keď pôjde do tuhého a rozhovor začne byť osobný, prepnem na písanie. Keď sa neviem naučiť komunikovať s ľuďmi ich spôsobom, tak sa oni naučia komunikovať so mnou mojím.

Jo, a keby niekto chcete vysvetliť prečo sa správam ako kokot alebo tak, spýtajte sa, napíšem!

 Blog

26 0 0 0 0

Komentuj

25 komentov k blogu