nehybné listy čakajú na zmenu.
I najmenší vánok prináša im úsmevy,
veď nechcú čakať do jesene
nehybne a bez zmeny.
Vetríček či vánok, romantiky, nehy,
zbližujúci dva opustené brehy...
Ponúkam ti srdce svoje
bez váhania podelím sa oň
ty mi však sľúb lásku svoju
a život vdýchni doň.
Ponúkam ti srdce svoje
bez váhania podelím sa oň
no naučiť sa musíš
bez chýb čítať v ňom...
Večer čo večer, keď spánok sadá na viečka,
nekľudným tlkotom bijú si dve srdiečka.
Obom im je smutno že nevedia sa nájsť,
chceli by v sebe, nechať lásku rásť.
Držme im palce nech nájdu k sebe cestu,
ked jedno je tam kdesi, druhé zas tu.
V prítomnosti krásnych žien
rozprávkových princezien
nie vždy si kľudne tiká
smutné srdce RomanTika.
V srdci nosím možno
snáď i celí svet
kto mi v ňom však chýba
napovie ti kvet.
Cítiť tvoj pohľad
každý tvoj dotyk
byť s tebou šťastný
praje si RomanTik.
Hryzkať ti uško
bozkávať bruško
hladiť ti líce
je krásne síce
len k šťastiu treba dvoch
tak nebuď iba v snoch...
Dívať sa ti do očí
hrať sa ti s vlasmi
zameniť realitu a
krásne sny.
Hladiť ti chrbát
bozkávať pery
spolu sa milovať
ako by sme chceli.
Chcem vidieť tvoj úsmev
jamku v líci
a snívať náš sen
vo dvojici....
Pýtaš sa čo chcem? No čo asi..
Stáť pri tebe v každom počasí.
Chcem sa s tebou tešiť,
plakať od dojatia
cítiť tvoj dotyk
vášnivé objatia.
Napíšem báseň dvoch milencov
neha a vášen z viet a slov
im ukáže cestu do duší
aj keď jeden z nich netuší
čo jeho úsmev znamená
pre romantika bez mena...
Pre ten úsmev tvoj
musím zvádzať boj
pre tie sladké pery
pre ten kúsok nehy
v sebe sa nevyznám
uprimne sa priznám.
Nežnými dotykmi
spraviť radosť maličkú
a vyčariť úsmev
s jamkou na líčku.
Keď na zázraky uveríš
keď srdce trochu otvoríš
keď iskra v očiach zasvieti
keď po mne zmocní sa ťa hlad
keď bozk chuť jahôd nestratí
potom láska poviem ti,
mám ťa rád.
Keď túžba po mne zlomí ťa
vtedy poviem ľúbim ťa...
Pri pohlade na tvoj usmev,
iskry v ociach, jamku v lici,
blbnu nielen romantici.
Malokto rozumie,
malokto tusi
co srdce zviera mi,
co skryvam v dusi.
Ze lasku hladam,
neveri nik.
Mozno len stastie,
krasny romanik.
Vztah uprimny,
splynutie dusi,
ktoze mi pomoze,
kto aspon tusi?...
Dlhe a smutne vedia byt
chodnicky a cesty,
slova na dve hlasky,
citu najkrajsieho, lasky.
Raz vsak k tebe zajde
no neotoc jej chrbat
kym ta znovu najde
moze dlho trvat.
Nebran sa ju prijat
ked nebudes si ista
ci bude tou pravou a
najdi v srdci kusok miesta.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Trochu ma to rozcítilo...