vidia dušu, čo sama chce byť na svete.
Však to, čo vidieť by mali,
to im už prázdnota vidieť nedovolí.
A tak dívajú sa na davy ľudí,
a snažia sa odčítať im z tváre,
či šťastie, alebo smútok sa v nich tají.
Nevie, že svet sa zaklial,
že vtákom lietať nedá sa,
že anjel šípy poplietol,
a zasiahol ma omylom?
Nevidí, že krvácam!
Idem davom a nikto môj úsmev nevidí,
a nikto oň ani nestojí
a tak v dave strácam sa.
Kričím, no ty to nepočuješ a vlastne nikto.
Už iba nikto bude počuť môj hlas,
iba na nikom zastaví sa môj pohľad,
iba nikoho budem bozkávať,
iba nikto bude ma milovať.
Iba nikto,
už žiadna ona,
bude moja Desdemona.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár