má chuť na písanie básne.
Vošiel si do môjho života,
prirútil sa tu ako tmavý mrak,
a spustil si na mňa mokrý dážď.
Dážď padá, padá, a my pod ním tancujeme,
som tak rada, som tak rada, že ťa mám,
prosím, nech neskoncujeme,
nikomu ťa už nedám.
Prežili sme krásny večer,
plný tanca, smiechu, bozkov,
no prišla tmavá noc.
Aj keď nie si so mnou, cítim že stále pršíš,
stále na mňa dopadajú tvoje kvapky,
stále ma máš vo svojej moci.
Dážď padá, padá, a my pod ním tancujeme,
som tak rada, som tak rada, že ťa mám,
prosím, nech neskoncujeme,
nikomu ťa už nedám.
Vraveli o tebe len zle, ja som veriť nechcela,
ani nechcem, neuverím,
nechcem stratiť priateľa.
Zase prišiel deň, a ty si ho so mnou stráviť chcel,
aj ja s tebou, no istota vyprchávala,
ale keď človek počuje tvoje slová, všetko je iné.
Dážď padá, padá, a my pod ním tancujeme,
som tak rada, som tak rada, že ťa mám,
prosím, nech neskoncujeme,
nikomu ťa už nedám.
Prišiel zase tmavý večer, opať sme ho strávili spoločne,
lúčenie bolo ťažké, dážď stále padal
a tebe sa odísť nechcelo.
Na druhý deň, keď som smútila, opäť si ma prišiel potešiť,
veď ty to predsa vieš,
netrvalo to však dlho,
len minútku a bol si preč.
Dážď padá, padá, už pod ním netancujeme,
bol si tak rád, bola som rada, že ťa mám,
vravel si, neskoncujeme,
teraz ťa však už nemám.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
dovolím si nesúhlasiť. tiež veľmi nepreferujem rým, v každom prípade sú rýmované básne nesmierne krásne, pokiaľ to sú nie rýmy konstans