-Ach, nie!!- skríkla som, len čo som sa dotkla pier. V mojich rukách sa namiesto lesku na pery objavila špirála.
-Bože, som ja ale popleta...- nahnevane som si zanadávala a servítkou zmývala narobené škody. To už ale zvonil zvonček pri dverách.
-Mamíí, otvor dvere, to bude Klára, povedz jej že už idem!- zakričala som do kuchyne a narýchlo natierala krvavočervené pery priehľadným leskom. Och, to ale vyzerá! Len dúfam, že mi po ceste do školy trochu vyblednú, lebo keď som si ich trela servítkou nabrali príliš intenzívnu farbu. A to akurát v posledný deň školského roku! Schytila som fialovú kabelku ktorá mi ladila s vzdušným lilavým topom a čiernou minisukňou. Všetko to skvele dopĺňal hrubý opasok a krásna streborná retiazka ktorú som dostala od našich na sedemnáste narodeniny. Veľký zdobený prívesok v tvare písmena S mi pekne zdobil dekolt. S ako Sabina a S ako Samko. Môj bývalý priateľ, aby ste pochopili. Rozišli sme sa asi pred mesiacom, keď zmaturoval a skončil školu. Šiel do zahraničia a hoci sme sa mali celkom radi, myslím, že by nám to na diaľku nefungovalo. Ešte stále ma to dosť trápi, ale už som sa z toho najhoršieho dostala. Dúfala som, že to bude chlapec, s ktorým prežijem moje "poprvé", ale nejako sa nestalo. A to už v lete budem mať osemnásť! Ale nechcem byť ako nejaké tie týpky z našej triedy ktoré sa vyspia s hocikým... Musí to byť chlapec ktorého budem ľúbiť aspoň tak ako Samka.
-Ahoj Ká eL!- usmiala som sa, keď som vo dverách uvidela moju najobľúbenejšiu spolužiačku.
-Čau, eS Be!- uškrnula sa. - Zase si si dala načas? Švihaj, lebo zmeškáme bus. Cez školský rok to nevadí, ale dnes chcem byť presná,- žmurkla na mňa. Vedela som, čo tým myslí. V triede totiž totálne bláznila za jedným spolužiakom. Marko bol fakt zlatý chalan, aj keď napríklad ja by som si nevedela predstaviť, že by som sa dala dokopy so spolužiakom. Cez školský rok sa viackrát stalo, že sme do školy ani nedošli, ale spolu s Markom a Tomášom - ďalším spolužiakom a zároveň mojím najlepším kamošom - blúdili po meste alebo skočili niekam na pizzu. Narýchlo som pozdravila mamu a s ubezpečením, že prinesiem domov dobré známky sme bežali na stanicu. Bežali. Ja som už raz taká, všade musím meškať.
Keď sme akurát vyberali zákrutu ku stanici, autobus práve odchádzal.
-Hééééj!!! - kričala som a mávala na šoféra. Ihneď zastavil a otvoril nám dvere.
-Uf, tak toto bolo presné- poznamenala som.
-Skor tesné ako presné- ozval sa pobavený hlas. Za volantom sedel môj obľúbený šofér. Žiadny extra fešák, ale mladý a občas funny kamarát.
-Čau Erik, ešteže dnes robíš ty, ten starý by nám ani nezastavil.- pozdravila som a vyberala drobné.
-Čaute baby, ani ja by som vám nezastavil ale tak posledný deň nevidieť tie vaše udychčané tváre, to by nebolo ono - usmial sa a podával nám lístky - a "ten starý" ako ho nazývaš je môj ujo, tak opatrne s tým ako sa o ňom vyjadruješ.-
-Dik. A veď ani ty ho nemáš rád, tak čo podpichuješ?- podpichla som.
Odpovedal mi len pobaveným pohľadom.
Prebíjali sme sa autobusom a úplne vzadu v tej sparnote sme uvideli Tomáša. Sadli sme si vedľa neho, každá z jednej strany, on sa na nás milo usmial. Naklonil sa ku mne a venoval mi letmý bozk na líce a to isté spravil aj Kláre. Od prekvapenia som zabudla zatvoriť ústa. Toto nikdy nerobieval.
-Hej, chytáš do úst muchy alebo čo?- pobavene sa zasmial - alebo ti mám dať pusu aj na ústa?- Rýchlo som sa spamätala a potriasla hlavou aby sa mi v nej vyjasnilo.
-To by si sa neodvážil,- uškrnula som sa - alebo ti to teplo až tak udrelo do hlavy?- V tej chvíli sa jeho ruky pohli k mojim bokom a začal ma štekliť. Zapojila sa aj Klára aby ma obránila a tak keď sme po piatich minútach cesty a bitky vystúpili von, všetci traja sme boli vysmiati a mierne strapatí. Takže predsa sa len dnešný deň začal celkom dobre .
V školských šatniach bolo príjemne chladno.
-Čau Sabi, pekný top..- začula som vedľa mňa Janku.
-Čawes Jane, ty máš zase neporaziteľné šaty - odpinkla som. Lichôtky proste u mňa majú úspech. Obzrela som sa kde zmizla Klára. Stála v uličke medzi skrinkami a výraz na jej tvári prezrádzal zdesenie a ľútosť. Pozerala bokom do slepej uličky.
- Rika? Čo sa stalo? - podišla som k nej a pozrela smerom odkiaľ nevedela odtrhnúť zrak. Už druhýkrát v ten deň som zabudla zavrieť ústa. To, čo som videla mi vybilo dych...
pokračovanie nabudúce...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
tak sa tesim