Chodím v kruhu, už neviem, kde je začiatok, neviem, či to má konca, chodím ... stále dokola Túžim skríknuť NIE, dosť, zastaviť,chcem vystúpiť! Kruh má však svoje pravidlá, každé NIE tam ako ÁNO znie. Škoda, že v tom kruhu nemôžeš kráčať vedľa mňa. Si vždy krok vpred, alebo za, niekedy možno aj dva. Túžim ti vyskočiť na chrbát, no bojím sa, že zhodíš ma. Bojím sa počkať ťa, neviem, či neodmietneš ma... A tak ďalej kráčame, spolu a vlastne každý sám. Sila, čo nás tam uväznila však nedovolí zraziť sa nám... Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj