keď mihajú sa stromy za oknom,
keď lúče slnka zhasínajú deň,
keď padajú mi do tváre vlasy
a za sebou strácam vlastný tieň.
Hviezdy zhasínajú noc,
orion zhltli hory domova.
vstávam, neprosím o pomoc,
prežijem to, čo včera i dnes
a znova a znova...
Slza v suchom piesku,
v tento deň sviatok živých,
dve zrkadlá odhaľujú ďalšiu vrásku,
aj lesk "klamstiev" tvojich.
S posledným výdychom - posledné prepáč.
Prehrávam človeče, nezlob sa.
Posledný mat, zas som na kolenách,
irónia, no zdvihnem sa...
Ver, Boh pamätá na moje slzy,
a v posledných minútach ti ich spočíta.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár