tak otvor srdce a píš
slová, čo majú krídla,
snáď sa za ne nehanbíš.
Neotáľaj toľko.
Len z básní ťa pochopím,
vyplač sa perom,
na to máš ešte síl.
Stačí len pár viet.
Čakám, tak netráp ma,
som horlivá
do toho poznania.
Či už to bude žalospev,
či zaľúbený sonet,
chcem poznať tvoje city,
to snáď nie je hriech.
Tak si otvor srdce,
vypusti tú báseň,
nech ako vtáčik lieta,
ako najtajnejší sen.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
ambracierna
24. 5.mája 2009 16:00
waau toto zbožnujem na písaní.. to vypustenie svojho vnutra...
Napíš svoj komentár