na ktoré máš odpoveď len Ty.
Tak ťa vrúcne prosím, obdar ma svetlom
a nenechaj padať moju dušu do väčšej tmy.
Pýtam sa Teba, práve Teba, stvoriteľa ľudí,
prečo mi ukazuješ oblohu zatiahnutú mrakmi,
nechávaš ma potkýnať o stebla trávy
a vzápätí mi pod nohy položíš mesto anjelov z rozprestretými krídlami?
Prečo Stvoriteľ, prečo sa hráš
s osudom môjho bytia na tejto Zemi,
ak cestu ktorou ma posielaš
už dávno vybral si mi,
no doteraz neukázal???
Aký dôvod máš na to,
aby si stvoril človeka z mäsa a kostí,
naočkoval mu lásku k ľuďom,
ak si nestvoril druhú polovicu jeho bytosti?
...alebo áno??? Stvoril si mi krídla?
Neviem. Neviem dôvody tak pýtam sa Teba,
otca minulosti a tvorcu budúcnosti,
vyššiu silu čo stavia aj páli mosty,
prečo?
Posledný čas sme ťahali za jeden povraz,
prechádzali pospolu najužšími chodníkmi života,
snívali že začujeme hlas,
pri ktorom umrie necelého srdca prázdnota.
Tak sa pýtam, nie však posledný krát,
prečo je život plný žiadneho dávania a priveľkých strát???
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár