prepadám šialeným predstavám.
Som človek,čo topí sa v hlbokých vodách bezmocnosti.
Je to všetko kôli jednej "malej" blbosti.
Chcem veriť, že slnko čo zapadá raz výjde,
hmm nejako sa mi to nezdá,snaď to príde.
Bolo by to úžasné,
mať v tej chvíli koleso záchranné.
Len tak užívať si slnka lúče,
nevnímať čas a problémy,
čo prídu nabudúce...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
jacques
5. 2.febuára 2009 15:05
hmm, pekne...
Napíš svoj komentár