ten, čo mi uplakané oči osuší.
Čo je pri mne, keď môže a keď treba,
ktorého važim si ako chleba,
s ktorým sa nikto nenudí
a viem,že pochopí a neodsúdi...
I keď dôvod nie je, smejem sa,
z prítomnosti Tvojej tešim sa.
Daruješ mi úsmev i náladu,
vždy možem Ťa poprosiť o radu.
TY si ten dôverník môj,
mojej vnútornej sily zdroj.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár