Sen..?!?

Jesenný vietor sa chladnými prstami pohráva s tvojimi vlasmi. Vlasmi, tak tmavými a dlhými ako noc zahalená rúškom tajomstiev. Chce sa ťa nadýchnuť. Vníma vôňu, hebkosť tvojej pokožky. Skúma ťa po kvapkách. So stúpajúcou silou zhadzuje zo seba zvyšky zábran a mrazivým dychom akoby z teba strhnúť chcel odev... Štipľavými jazykmi preniká ti končekmi prstov postupne do celého tela. Chveješ sa... Rozohral s tebou hru, ktorej pravidlá pozná len on sám. Čeliť mu alebo sa nechať strhnúť jeho vírom? Strácaš sa v ňom. Už sa nedokážeš vymaniť z jeho područia...Jeho sladká a trpká chuť zároveň zlomila tvoju pýchu. Vietor sa prezlieka v krotký vánok. Slabne natoľko, až nadobúdaš pocit, že srdca tvojho tlkot skrotil ho. V tom náhle uniká, rozpínajúc krídla, v diaľ. Nemožno skrotiť vietor... Nespútaný tiažou sľubov, túlať sa chce púšťou myšlienok. Už len pár drobných lístkov sfarbených ako lúč slnka, spomína na jeho prítomnosť, poletujúc povetrím. Čakáš... Zasnený pohľad upieraš do prázdna. Aspoň raz túžiš prikryť sa jeho krehkým závojom. Nechať sa viesť jeho tlmeným, v diaľke zanikajúcim šepotom, počúvať hudbu hôr, ktorú so sebou priniesol nevedno odkiaľ. Túžiš po jeho speve, po jeho letmých dotykoch. Cítiš ako ťa volá k sebe do neznáma. Chceš ho nasledovať, no cestu ti zahatali plamene. Pokiaľ ich nezadusíš, nikdy neodtrhneš jablko zo stromu poznania..................................................... Listy už dávno dotancovali svoj valčík. Otvoríš oči a pochopíš, že to bol len klam. Mámivá ilúzia, čo zmocnila sa tvojej duše. Tak prchavá je ako čas nemilosrdne kradnúci dni života. Vynáraš sa z ríše snov. Realita musí sa stať tvojím príbytkom...

 Pseudoblog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu