Vsetko stichlo...mlcala si a ja som citil ,ze nieco nie je v poriadku. Zomrel som...v tej chvili ako si mi povedala par slov , z ktorych som vycitil, ze je koniec...skoncila sa moja predstava ...a vydina krasneho zajtrajska sa rozsypala ako domcek z karat, Rozplynuli sa moje krehke sny a ja som citil tupu bolest, ako ked ti niekto vytrhne srdce z hrude holymi rukami. Nevnimal som zvuky ani hlasy, nevidel som okoloiducich ludi... stale som pocul len tvoje : Je koniec!.Neviem preco ma to tak vzalo, mozno preto, ze som ta tak nesmierne miloval, mozno preto, ze som chcel, aby sme boli spolu navzdy....ale nic netrva vecne. Uvedomil som si to prave teraz, v tuto chvilu, no netusil som, ze poznanie moze tak boliet. Prisiel som domov a nechcelo som mi nic... sadol som si na gauc pred vypnutu telku a len tak som sedel. Myslel som na teba. Na ten den, ked sme sa stretli a mne ucaroval tvoj nadherny usmev, na chvile, ktore sme spolu prezili..na...a rozplakal som sa. Prvykrat od detskych cias som plakal . Preco ? tato orazka sa mi vynarala v hlave a stale dookola som si ju musel klast... Spravil som snad nieco ? Ved som nechcel nic ine, len aby si bola stastna... Aby ti nic nechybalo,aby si sa pri mne mala dobre...Spravil by som pre taba cokolvek aj umrel by som za teba, ak by to bolo potrebne. No tebe to zjavne nestacilo. Nevidela si moju uprimnu lasku, ktoru som k tebe prechovaval. Necitila si ju? Neviem.... Moje myslienky sa uberaju asi nespravnym smerom.Preco sa tolko lutujem? Preco sa neviem nad to povzniest? Musim zit: Ved zivot ide predsa dalej a ja nezomieram. No nieco vo mne zomrelo a zrazu som mal strach, ze uz nikdy v zivote nebudem schopny opat milovat...opat doverovat ...opat bojovat... za lasku.
V noci som sa prebudil. Zdalo sa mi ze ta citim vedla seba .Dokonca som pocul tvoj dych. Spomenul som si, ako som ta po nociach pozoroval, ako spis. Bola si taka nadherna. Nezna, jemna a nevinna. Ked si spala, mala si na tvari jemny usmev a mne bolo az teplo pri srdci. Rad som ta pozoroval, a nielen ked si spala, casto som sa zastavil a dival sa ako nieco robis, vnimal som kazdy tvoj polyb, kazdu krivku tvojho krasneho tela, kazdy usmev, ktory si mi opatovala.Nepamatam si, co si presne robila, ale mam uplnu predstavu o tom, ako si vyzerala. Bol som vtedy stastnejsi ,ako kedykolvek v zivote a chcel som zastavit cas....aby si ostala takto somnou naveky, aby tie nadherne chvile, ktore sme spolu stravili, nikdy neskoncili....A znova som sa rozplakal.
Tak prosim, nedrazdi viac moju mysel, prid a zober si spomienky, ktore si mi tu nechala...aby som sa viac netrapil, Aby som mohol zacat snivat novy sen...

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár