Taký deň u nás nastal nedávno a preto si myslím že by stálo za to ho opísať aby ste vedeli o čo ste prišli.
Začalo to po tetej hodine tým, že náš permanentne ožratý, nadrogovaný a ufačený spolužiak nevedel otočiť kohútikom. Tak do toho riadne šľahol a...voda tiekla.
Naša bláznivá učiteľka na dozore (sto rokov, mozgové buňky dávno v ťahu) vykríkla: , , Voda! Voda! Preboha, potopa! "
Všetci sa zbehli k nej kým ona stála už po kolená vo vode a kričala.
, , Bežte niekto pre školníka! ", ziapala a vyzerala ako vodník.
Keď sa nikto nenašiel čo by chcel dobrovoľne vodu prebrodiť, sotila tam bifľošku Marínu ktorá sa v škole jediná prezúvala. Zvyčajne to bola výhoda, teraz však stála po kolená vo vode len v šlapkách. Jačala vedľa učiteĺky ale za školníkom sa nepoberala. Vtedy prišiel čas pre nášho spolužiaka Karola (svalnatý, tichý, všetky baby ho milujú). Rozbehol sa a preskočil tú provizórnu nádrž. Teda...skočil do polovice a ďalej sa prebrodil.
, , Karol! Rýchlo! Vytápajú školu! ", revala učiteľka a začínala robiť tempá keďže voda rýchlo stúpala. Karol sa vrátil po dvadsiatich minútach keď sme už učiteľku prinútili vyliezť z tej vody. V rukách držal Colu a ležérne vyhlásil: , , Školník je u zubára."
Prebrodil sa na druhý breh a zapálil si cigaretu. Učiteľka nenamietala.
Školník prišiel až po hodine. Dovtedy sa učiteľka zabarikádovala v našej triede a odmietala nás pustiť dnu. My sme stáli na chodbe, voda sa knám blížila a s ňou aj hovná ktoré sa medzitým vydrali na povrch. Keď prišiel školník povedal len: , , Kurva aj s deckami." Zastavil vodu tým že do kohútika tresol kladivom a vyhlásil: , , Teraz si to tu upracete, vy príšeri, je to jasné? "
Jasné. Zobrali sme vedrá a vyhadzovali sme vodu aj s hovnami von oknom na strechu telocvične. Béčkarky dostali hysák, vyhlásili že cez vodu chodiť nemôžu lebo by im odpadli nohy a usadili sa ako kvočky na podobločnici. My sme teda vyhadzovali hovná a vodu ponad ich hlavy.
Po ďalšej hodine sa učiteľka rozhodla opustiť svoj tábor a prispieť k pracovnej morálke. Najmä tým že umiestnila lavičku na chodenie doprostred tej vody. Vďaka tomu minimálne traja ľudia spadli z lavičky do hovnatého potoka. Potom sme lavičku odstránili. Medzitým chytila záchvat moja spolužiačka a s výkrikom že má na hovná alergiu si striekala sprej do nosa. Nepomohlo to. Musela si lahnúť. Tak si lahla na už spomínanú lavičku doprostred všetkého. Ponad jej hlavu sme prenášali vedrá s hovnami a ona pôsobila mŕtvym dojmom. Vstala aqž keď prišiel učiteľ a opýtal sa: , , Ty si mŕtva? " Nebola. Najdkôr sa tak tvárila ale keď spolužiak navrhol že jej tie hovná vysype na hlavu, rýchlo sa prebrala.
Tieto udalosti ešte mali svoje dozvuky. Napr. sme ešte týždeň nemali vyučovanie telocviku lebo telocvičňa bola plná vody a hovien.
Ak chcete aj vy vytopiť školu, varujem vás. Náš hrdinský spolužiak dostal trojku zo správania.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
anee
19. 4.apríla 2009 11:57
hhhh..toto je dobreéé..takýto zážitok mať..v našej škole sa takéto čosi len tak ľahko nestane ..ale vtedy by mi asi nebolo tak do smiechua ko pri čítaní tohot článku
Napíš svoj komentár