Aj ja som ľúbila. Strhujúcou láskou, ktorá ťa nenechá v noci spať bez snov. Alebo som si to myslela. Keď som ho poslala preč, nezanechalo to vo mne žiadnu jazvu. Takú, čo by krvácala. Nepolievala som kvetiny slzami.
Ako si mohla ľúbiť, keď ti odlúčenie neublížilo?
Diagnostika prebehla, tak už len riešenie. Záver. My vedci to potrebujeme. Riešenie problému. Všetko má príčinu a dôsledok.
Nechcela som byť sama. Vyhovoval mi. Zvykla som si.
Prečo mi ale nechýba?
"Ako sa máš?"
Mám mu povedať, že omnoho lepšie, ako keď sme boli spolu?
Tie dva roky neboli zlé. Naučili ma veľa. Ale niekedy je proste čas ísť ďalej, čo poviete? Nechať sa prekvapiť, čo nás na tej ceste stretne. Dať možnosť niekomu inému, aby vám ukázal, prečo sa oplatí žiť. Nezatvárať oči pred chybami, ktoré napovedajú, že niečo nie je v poriadku. Nedúfať, že to bude lepšie. Lebo nebude.
Alebo dať možnosť sebe, ísť vlastnou cestou.
Pretože kto je viac zodpovedný za vaše šťastie, ako vy sami?
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
georg21
17. 9.sept. 2015 13:08
no, chodiť s niekým lebo nechcem byť sám, je ako našiť starú záplatu na nové nohavice...
5
Georgove prirovnania ma nikdy neprestanú udivovať. A baviť.
Napíš svoj komentár