A. sa zobudila, keď už bolo asi dvanásť hodín. Ešte dlho potom ležala v posteli. Potom vstala, pomaly sa presunula do kuchyne a uvarila si kávu. Kým ju vypila, bol čas obeda.
S. išiel prvým raným vlakom do práce. Už sa úplne rozvidnelo, keď nastupoval do vozňa, z nástupišťa číslo 3.
A. sa presunula do kúpeľne a chcela zmyť zo seba všetku únavu. Dala si ľadovú sprchu. Cítila sa po nej vždy akosi lepšie. Myslela si, že otužovanie pomôže na jej ubolené srdce.
S. sedel vo vlaku a čítal noviny. Chvíľami sa zahľadel na mihajúcu sa krajinu za oknom. Myslel pri tom na ňu. Včera sa stretli a dlho do noci sa rozprávali. Pili víno. Fajčili. V dymovom opare a v šere si hľadeli do očí, takmer sa nevideli, ale počuli, ako im bijú srdcia. Potom sa museli rozlúčiť. Už bolo neskoro a S. skoro ráno vstáva do práce.
A. po desaťminútovej sprche vyšla nahá z kúpeľne a zamierila do obývačky. Položila ruku na radiátor. Bol horúci. Určite ho ráno zapol, lebo vedel, že budem dlho spať... Pocítila akúsi vďačnosť. Takmer si myslela, že včera to bol len sen.
S. sa viezol vo vlaku pätnásť minút. Vystúpil a stratil sa v dave na hlavnom nástupišti.
A. si ľahla nahá na pohovku a zavrela oči. Chcela ešte chvíľu spať.
S. prišiel do práce načas. Zamieril hneď do svojej kancelárie, letmo pozdravil sekretárku. Bol trochu rozospatý, ešte stále mal v mysli včerajší večer. Chcel jej zavolať. Zdvihol telefón.
A. dlho ležala na pohovke. Deň bol už v plnom prúde. A. však myslela len na neho, na to, čo sa včera stalo. Po tvári jej po chvíli stiekla slza. Položila si dlane na tvár. Z hrdla sa jej vydral zúfalý výkrik.
S. vytočil číslo. Počúval, ako v slúchadle vyzváňa a náhle si to rozmyslel. Položil. Dal sa do práce.
A. ležala v klbku na pohovke, s tvárou v dlaniach a triasla sa od zimy. Nevládala však cítiť nič iné len to, že jej srdce je zrazu akési prázdne.
S. si počas obednej prestávky sadol do kresla a pozeral na kaktus, ktorý mal na parapetnej doske. Darovala mu ho jeho žena. S. sa rozhodol, že jej zavolá.
A. sa pokúsila vstať a obliekla si župan. Vtom zazvonil telefón. Zdvihla ho. „Prosím?“
Hneď ako S. počul v telefóne hlas svojej ženy, vedel, že plakala.
Po dlhom tichu sa A. nadýchla a chcela mu povedať, že vie, kde včera bol. Počula, ako sa vrátil. Ľahol si vedľa nej a ona zacítila tú voňavku...
Napriek tomu sa počula, ako hovorí: „Vráť sa domov.“
S. položil telefón. Obliekol si kabát. Vybehol z budovy a stratil sa v dave.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bonita
26. 7.júla 2010 14:55
Napíš svoj komentár