To som tvrdila vždy, keď sa niekto čudoval nad mojimi rečami. Naučila som sa brať tento život ako jeden veľký experiment. Som tu, pretože tu chcem byť, nie preto, že tu musím byť. Som tu, pretože chcem žiť.
Nepotrebujem spať. Spánok ma oberá o čas, ktorý strávim tým, že žijem.
Som tu však aj z iného dôvodu. A ten vôbec nie je taký jednoduchý. Uvedomila som si, celkom nedávno, že som free person. Ak by som si dala inzerát do novín (čo by sa nikdy nestalo), ale teda vraj nikdy nehovor nikdy (čo ja často hovorím), tak by vyzeral asi takto:
Dlhodobo nezadaná, mladá osoba, nehľadá nikoho.
Načo taký inzerát, keď nikoho nehľadám? Nepýtajte sa ma, ale znovu si prečítajte prvú vetu.
Dnes je všetko modré. Mám modrý deň. Vôbec som netušila, aké je vonku počasie, keď som bola medzi štyrmi stenami, bez okien a pociťovala som spánkový deficit. Musela som si však odsedieť jeden trest. Oči sa mi zavierali každú tretiu sekundu. Ale vydržala som to. Dokonca som zistila, že nepotrebujem kávu. Moje telo sa prirodzene zbavilo melatonínu, keď som rozprúdila v hlave myšlienky. Myslela som na všeličo, je toho veľa, stále na niečo myslím, a preto som si ani neuvedomila, že už je tu koniec trestu. Ušlo to rýchlo.
Vonku bolo teda modro. Aj keď som prišla domov, všade som našla niečo modré. Malé modré detaily.
A vonku znie teraz hudba. Modrá.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár