O bláznivých, nehumánnych a otravných

1.
„Ty si čistý extrovert!“ povedala a rukou takmer prevrhla šálku s kávou.
„Nepoznám nikoho, kto by zdravil cudzích ľudí na ulici. Len teba!“
Išli spolu popri rieke a pozerali na kačice. Popri tom vyspevovali a objímali stromy. Ľudia na ne čudne pozerali.
Nejaké ženy pred nimi sa stretli s nejakým známym:
„Čau Emil!“
„Čau Emil!“ prefrčali okolo nich a uháňali ako vietor ďalej. Čisto bláznivé.

2.
Raz jedna tetka cestovala autobusom. Náramne ukecaná tetka to bola. Nahnutá cez sedadlo sa vyprávala so šoférom. Počúval, prežúval žuvačku, krútil volantom.
Vtom náhle zabrzdil. Chudera tetka preletela cez zábradlie , ozvalo sa hrozné zadunenie. Šofér bokom oka hľadal nejakú krv. Šofér bol gentleman.

3.
V parku zábavy a oddychu:

Po dlhom hľadaní si konečne sadnem na lavičku a roztvorím knihu. Chcem nerušene čítať, pred tým, ako sa poberiem na seminár. Keď ku mne pristúpia dve nanajvýš čudné bytosti. Dve strigy.
„Dobrý deň, smieme vám položiť jednu otázočku?“
„Už sa stalo,“ vravím im.

Akoby nepočuli.

„O viere,“ povie striga číslo 1.

Rozhovorila sa o kráse našej planéty, o vesmíre a o kvetoch, ktoré sú tak nádherné, že ich mohol stvoriť jedine Boh.

„A viete, že planéty a vlastne celý vesmír...“ V uchu mi zaľahlo.
„Ste veriaca?“ Padne ďalšia otázka.
„Nie,“ zaklapnem knihu.
„A vaši rodičia?“
„Nie!“ Pokrútim rýchlo hlavou. Vstanem.
„Ale my vám chceme pomôcť!“
„ Práve ste mi veľmi pomohli. Musím kvôli vám odísť a nedočítam túto knihu! Prídem na seminár a nebudem nič vedieť! Od stresov dostanem rakovinu a zomriem. Vašou vinou!“

Opúšťam park zábavy a oddychu.

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu