sťa plam ktorý vykvitol
všetkých zasype nás kvetinou
človek sa nad ním zľakol
malá krajina otvárajúca svoje vráta
z vôd,hliny a presknutého blata
so snou slobodu vezme nám
ako kameň dávajúci tisíc rán
tá ľúbosť čo zakliala ma
uvidieť nedokážem sama
prebývať sa radom nôt
anjel,ktorý vznikol s krásy vôd
či zostane iba strelec
čo krásny zimný deň
či bude s toho ňešťastný koniec
či celkom vydarený deň
....táto báseň nemá hlbší význam,vznikla na základe nútenia napísať ju (na literatúre)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
27. 1.januára 2011 18:12
lol, aka spontanna poezia. k takym veciam by ludi nemali nutit
Napíš svoj komentár