Konečne zazvonilo na prestávku a ja som si to namierila von na fajčiarsku prestávku. Any mi podala oheň a ja som si zatiaľ cestou z areálu školy pripaľovala cigaretu.
-Potočíme jednu, OK? -vraví Any
-Jasné, veď to za 10 minút nestíhame dať každá po cige.-odvetila som
-Fúúúú..-vydýchnem dym-...ešte máme dve minúty, rýchlo fajč-podala som cigaretu ďalej
Cŕŕŕŕŕn! !
-Saši zvoní na hodinu, pohyb! -plaší ma Any
Odhodila som špak do mláky a pridali sme do kroku, čaká nás totiž Geografia. Vybehli sme rýchlo po schodoch, keď v tom sa mi začala Any strácať z dohľadu. Obraz sa mi rozmazával a nič som nevidela.
Otvorila som oči a nado mnou stála Any a okoloidúca profesorka Estetiky. Vyzerali strašne vydesene.
-Čo sa deje? -opýtam sa nevediac, čo sa udialo
-Nevieš? ! Veď si sa zrútila na zem ako vrece plné zemiakov! Ani som ťa nevidela, len počula.-vraví vystrašene Any
-Čo? To ako vážne? !
-Áno, z ničoho nič si spadla. Ešte, že si nestála na schodoch, mohlo to dopadnúť horšie.-vraví profesorka
-Fúúha! Wau, ako to som netušila...-odvetím
Profesorka poslala Any do triedy nech povie, čo sa stalo a že nech ma ospravedlnia z hodiny. Sama mi pomohla a zavolala ku mne triednu. Ja som povedala, že to bude asi od únavy lebo som skoro štyri dni skoro nespala. Mali sme totiž skúškové obdobie a matury sa rýchlo blížili. Triedna mi pomohla vstať a ja som sa po krátkej zastávke na WC pobrala do triedy. Akonáhle som vkročila, všetky pohľady smerovali na mňa. Šla som si sadnúť dozadu na miesto a po triede sa len ozývalo je ti dobre? , ako ti je? a čo ti je? Sadla som si, napila sa a robila ako by nič, sústredila som sa na látku.
Cŕŕŕŕŕŕn! !
Obrovský hluk v triede, každí sa ponáhľa domov. My baby sme sa ako každí deň vybrali domov spolu. Any, Nela, Tina a ja. Vyšli sme zo školského areálu a pridali sa ku skupinke fajčiarov našej školy. Vytasili sme cigarety a fajčili. Nevideli sme v tom žiadne frajerstvo, bolo to jednoducho tak, taký (zlo)zvyk.
Na semafore sa rozsvietila zelená a tak sme pobehli aby sme stihli na električku.
TÚÚÚúúúú...Počula som len škripot bŕzd...
Prebudila som sa v nemocnici. Ležala som na Intenzívke a každý môjmu srdiečku blízki človek stál vedľa lôžka. Také vydesené pohľady som nikdy nevidela. Jediný kto tam chýbal bola moja láska, Tomi. Pýtala som sa kde je a prečo neprišiel. Jožky mi povedal, že musel ísť ku babke prerábať stavanú skriňu. Sťažka som uverila, no ale dajme tomu. On bol vždy taký ochotný a bežal na pomoc.
Po niekoľkých dňoch strávených vo fakultnej nemocnici konečne zistili, čo mi je.
Mám AIDS....To vysvetľuje prečo som bola taká oslabená už niekoľko týždňov aj moje niekoľko mesačné zdravotné problémy...
Táto správa otriasla celým mojim svetom aj svetom mojich blízkych. Ten deň bol pre mňa skutočná nočná mora. Tomi za celý ten čas čo som bola preč ani neprišiel, ani nezavolal, ba dokonca sa na mňa ani nepýtal.
O dva dni neskôr mi zazvonil mobil a žiarilo na mňa telefónne číslo. To číslo som poznala, bolo Tomiho.
-Halóóó? ! -zdvihnem natešene
-Ahoj, ako ti je?
-Mne je celkom fajn, ak ešte nevieš tak mám AIDS. A ďakujem, že ťa aj zaujíma čo sa so mnou stalo.- naštvane som ho odpálkovala.
-Ja len, no vieš mal som teraz trošku problémy.-odvetí
-No áno ten pocit ja veľmi dobre poznám! -odbijem
-Ja, prepáč. Milujem ťa, nikdy som ťa nechcel tak raniť. Sľubujem...zajtra určite prídem.
V jeho hlase som cítila smútok a neistotu.
-Milujem ťa Saška. Zajtra prídem.
-Dobre, čakám ťa. Pa milujem ťa drobec.-rozlúčila som sa a zložila
Dnes je Sobota, návštevné hodiny sa pomaly končia a Tomi ešte stále neprišiel...
Po celých ďalších troch dňoch som sa s ním nevedela skontaktovať. Stále keď som vytočila jeho číslo „už neexistuje“.
-Prišla Vám návšteva! ! ! -kričí sestrička
Bola to Any. Oči mala podliate ako keby preplakala celé noci.
-Čo sa stalo pre boha? ! -pýtam sa zdesene
-Vieš, stala sa hrozná vec.-roní krokodílie slzy...
-NO ČO? ! Hovor!
-Tomi, on..Stratili sme ho..
-......-nevedela som čo na to povedať
-Ako je to možné? ! -pýtam sa
Any mi všetko povedala...
Tomi mal problémy z obličkami a chodil si pravidelne meniť krv. No to som nevedela. Nakazil sa tam vírusom HIV. Bol už dlhšie chorý a chorobu mal už vo vyššom štádiu. A tým, že sme spolu strávili niekoľko nocí, som sa nakazila aj ja.. Bohužiaľ ani on nevedel, že to má, dozvedel sa to vtedy, ako sa stala mne tá nehoda. Nechcel mi to povedať...
Nechcel aby sa to tajomstvo vyplavilo na povrch....
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
normalnychalan
21. 3.marca 2009 13:00
kde ty na take veci beries inspiraciu ja vediet napisat nieco take ta pisem rovno knihu
Napíš svoj komentár