pri nej všetko krajšie je.
Vtedy veľa diel sa zrobí,
a tie každý miluje.
Keď však dakto pustí sa do nejakej práce,
pri nude sa začať chce,
avšak keď tá pominie,
a my už máme robotu,
zasa sme si na vine,
a dielo ide do šrotu.
Niekto však tú vôľu má,
a dielo tvár si zachová.
Potom tu sú slávne články,
básne či rozprávky.
Neskôr každý pýta sa,
" ako napadnúť ťa mohlo práve toto ?"
a ty len mlčíš, hanbíš sa,
nevieš čo povedať na to,
lebo keď ti to napadlo,
vešal si prádlo,
nemal čo robiť,
bol si sám.
začal si zúriť,
nuda prišla k vám.
A teraz stojíš, nad majstrovským dielom,
a sám nechápeš:
"O čom je to celom?"
No to keď nuda zasiahne,
Boh vie čo sa vyliahne,
čo rozbije tú škrupinku,
čo skrýva inšpiráciu malinku.
A tu je dôkaz, toho čo vám vravím,
pred chvíľou som myslela: "čo teraz spravím?"
A tu som sa zahryzla,
a zase raz píšem.
Aj keď je tu kopec zla,
pomaly sa hýbem.
Asi poteším vás tým, nuda ušla von,
A to onazcuje, že tu zvoní zvon.
A ako je to časté,
Jednoduché prosté,
zazvonil zvonec,
a nudy bol konec.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
inak sa mi myšlienka páčila