Tak ako by som to zacala...asi sa cudujete preco som clanok nazvala ruka-noha-zralocina . No ono je na to celkom jednoduche vysvetlenie. Vsetko to zacalo uz v predchadzajuci den ako by kto cakal.
Som na nete a pisem si s kamosmi (sak to ponate nie? no a tak kamoska ze ci nejdem zajtra s nou von abo ku nej domov, pretoze ma VD (t.j. volny dom, cize nikoho nema doma a tak sme sa dohadovali asi cez dve hodiny ze co a ako – ano medzi tym sme odbocili aj na par nepodstatnych tem a prave koli tomu to trvalo tak dlho – a skoncilo to tym ze sa stretneme o 12:00 hod. n hodzovom namesti (pre tych ktory nevedia je to pri prezidentskom palaci). Ked sme ukoncili nasu konverzaciu tak len ockom mrknem na hodinky ze aha pol stvrtej no fasa v tu chvilu som si pomyslela, ze a to sa mam ako zobudit o jedenastej najneskor? No viete mne tam cesta trva asi pol hodinu ale kym ja sa z domu vytrepem... . A tak ze fain snad sa teda zobudim .
Nadruhy den som sa zobudila – sama – a prave vtedy som si spomenula ze som si nemastavila budik. Chvala Bohu, to ze som si vsugerovala skore vstavanie zafungovalo, a ja som bola uz o desiatej hore. Ano este skorej ako by mi budik zvonil, keby daky bol .
A tak ze pohoda tempo. Kukla som kedy mi ide bus a sla som. Moja cesta autobusom vyzerala asi ze sedim cumim do blba a hudba v usiach – ano bez nej by som asi neprezila . dorazila som na miesto stretnutia dokonca o 4 minuty neskor ako som mala. Pozeram dokola a nikto nikde. Tak ze ja teda pockam mozno meska, sak to sa stava.
...
...po desiatich munutach jej volam prvy krat...neberie mi to ...
...po pol hodine som uz trocha nahnevana a po tych dalsich siestich hovoroch co bola nedostupna a ja som medzicasom musela sediet na tom az priam odporne hrejucom slnku, tak ze sa presuniem do podchodu ze sak ked dojde zavola. Tam som si kupila studene pitie a nalada sa mi trosku zlepsila.
...po dalsej pol hodine stravenej pre zmenu v podchode a dalsich pokusoch o dovolanie sa kamaratke – ktore avsak zlyhali, som sa nastvala a to ale zaroven aj bala ci sa jej daco nestalo..no sak viete ked je niekto hodinu nedostupny tak si mozete pomyslet co sa asi stalo a ete je to holka ktora je nizukca taq ci ju dakto neschmatol alebo tak. Prave kol tomu som sa rozhodla ze pojdem ku nej domov, ze ci nahodou nieco sa nestalo, ze si co ja viem vytkla clenok a lezi tam na ulici pred domom neschopna pohybu alebo cosi take .
Dalsia polhodina cesty smerom ku nej. Prva dobra sprava bola ze pred domom nelezala ale mne stale v mysli behalo: “kde do pekla je?“
...o hodinu som som sa zasa piekla na slnku pre zmenu teras pred jej domom sa zacali z “prazneho“ domu otvarat dvere a kto ze s tade neviide? no ano samozrejme ze zaspala a budik “nezvonil“. Tak ja som sa o nu baala a piekla na slnku a ona si spi!! .
No tak som vosla ku nej de na mna “zautocili“ jej dvaja havkaci, ano jeden je BajVajn (to je Bajkalska a Vajnorska – uplny mix) vola sa Džulka a druhy je labrador a to je Rexina takto je este male skvrna . Obe su strasne zlate a chutnee .
Chvilu sme sedeli o nej dom na pociitaci trebtrali sa spravami a novinkami na fb a Birdzi, a potom ze ideme na zlate ...nie nechcelo sa nam a skoncili sne v malom bazeniku, v ktorom je vody asi tak, ze trocha nad kolena . Njn niekedy si clovek neuvedomi tu strasnuu nudu, a potom to vyzera asi tak, ako to vyzeralo u nas. To bolo nahanacka v bazeniku, ktoreho priemer bolo asi jedno ludske telo normalnej velkosti .
Potom, ze hups zabudla , ze treba ist na postu – to ze zabudla bol vysledok toho ze si "troska" viac pospala .
Takze sme sa pochopitelne trepali na Postu – ani nemate ponatia ako totej tete trvalo. Naozaj my sme vobec necakali v rade, ale bolo to, ako keby pred nami boli este traja ludia ninimalne .
Cestou do mesta kde sme museli jednej holke odovzadat jede papier – urcite daky, na ktorom zavisel zivot – sme sa zastavili v krecme na kofole . V mojej krcme. No ok nebola moja ale itak ta krcma sa vlala ze Chibik no nesmejte sa .
Poodovdani oneho papieru sme isli do obchodou a to ze zohnat stuhu, a po “kobihu“ do tecsa . Tam sne sa rozhodli ze sa pojdemem mrknut aj do Alebrtu, ktory je v pertzalke (teras sme v meste), a neskor sme soncili v Lildli .
A ze jej, ze je teplo tak ze ideme sa slahnut do drazdiaku. A tu sa to zacalo .
Holka sa totis s vodou kamaraati lne tak decentne , a tak ze idem ju ucit kotrmelce vo vode . To ste mali vidiet . ako ja osobne si verejne z ludi srandu nerobim ale toto? Ono sa hodila akoze do kotrmelca vzad, a teras nad hlasdinou vidno raz ruku raz nohu a naozaj to posobilo ako by ju daco podvodou trhalo . Raz sa jej dokonca podaril taky vytvor ze po riuke-nohe-zralocine jej zostala noha, len noha nad hladinou a pomaly sa potopila a hned na to takyy velky prud bublineiek, ale nevynaral sa nikto no ja som sa skoro udusila .
Potom sme rozhodli ze holka prespi u nas . No tudle dohromady sme spali asi 15 minut .
No a to si predstavte, jeden den o pol 4 a druhy taqmer vobec , hmm, asi sa vam nabonzujemze pocas pisania tohto clanku som zaspala na klavesnici

Dore casi su vzdy stravene s dobryymi ludmi Ci?

 Blog
Komentuj
 fotka
marosko81  20. 7. 2010 12:29
faajn oneskorena livia
Napíš svoj komentár