otvorím tvoje dvere a pustím do nich svetlo,
akoby nikto nikdy nedokázal pochopiť,
prečo sa tak trápiš,
prečo tak plačeš,
prečo si tak ubližuješ...
a zrazu je to všetko len tvoja chyba.
Akoby by si bola tá hlupaňa bez rozumu.
Kto kedy dokázal odhadnúť,
kedy mu láska bodne nôž do srdca?
Som tvoj brat.
som tvoj ochranca,
som čokoľvek budeš potrebovať.
teraz, potom a kedykoľvek.
A keď nebude už žiadne miesto na svete,
vôbec nikto kto by ťa chytil za ruku,
vždy to budem ja,
kto otvorí tie dvere znova a znova,
a bude ťahať všetky náboje z tvojho tela.
Krvou spätí alebo nie,
vždy sa nájde pravá viera a nádej,
ako tieň ktorý ti preletí mysľou,
nikdy nebudeš schopná povedať "nie"
a obaja budeme otvárať tie isté dvere,
pretože...
kto iný to dokáže ak nie my dvaja?
Tak chytaj rany, prijímaj výzvy,
bojuj proti svojim zákazom,
pretože v živote budeš boj potrebovať.
Buď rozumná, neroztváraj krídla príliš
každý vánok môže byť zradný,
vždy ťa môže zaviať tak nevinným spôsobom preč,
odo mňa...
odvrátiť ťa.
bok po boku skrz... to všetko svinstvo a lásku!
človek môže rozdeliť dvoch ľudí vždy.
si moja sestra,
si moja opora,
si moje utopené slniečko za oblakom.
I keď budeš odo mňa,
vždy budeme mať v mysli to isté...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár