a zavadil si tam nohu.
Zobáčik svoj červený
zlomil si o konár drevený.
Chudák bocian veľa plakal,
bo na jednej nohe skákal,
druha v sadre bola schovaná,
nečudo, veď bola odrúbaná.
A zobáčik krásny, milý
obväzom mu obalili.
A keď plakal za plotom
zistil, že nemá lietať horou s ostnatým drôtom.
ke´d ja za to nemozem ze amm rada bociany a ostnate droty
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár