Po čase však stále potláčame ten zvuk inými myšlienkami, nechceme ho počuť....
Klop, klop začne sa ozývať nájstojčivejšie.
My si tým viac uši zapchávame a nemyslíme na to.
No príde deň, kedy nás ten zvuk začne nahlodávať. Je stále výraznejší, silnejší.
Pomaly sa mu oddávame a necháme ho ovládať našu myseľ. Prispôsobujeme mu svoje videnie (čo je zvláštne, lebo ja točím o zvuku). Všetko sa začína ukazovať v jeho farbách.
Bránime sa z posledných síl všetkými možnými spôsobmi, po dobrom a aj po zlom.....
Bohužiaľ, je silnejší ako naše odhodlanie, tak nakoniec na to hrozivé klopanie, ktoré nám už ničí všetky zmysly rezignujeme a dvere otvoríme......
No tak, buďme slušní a pozdravme pekne stereotyp v našom vzťahu!! Veď skôr, či neskôr sa to stane každému....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár