bielou hradskou kráča domov.
Hodina desiata už bila,
ľudia išli do kostola.
Jano pokojne si kráča,
zahryzuje do koláča.
Sem tam glgne z fľaše vína,
čo mu dala domov stryná.
Jano stále stretá ľudí,
čosi sa mu v bruchu krúti.
Trikrát jeden a to stačí,
že sa naňho sračka tlačí.
Kráča,ľudí plná cesta,
hovno v riti nemá miesta.
Ani kríčka,ani stromu,
keby aspoň blíž bol k domu.
Prdol ešte na tri razy,
to sú predposledné fázy.
Jano behom vpred sa berie,
len-len že sa nedoserie.
Letí cestou,lne tak kmitne,
a dokopy tisne ritne.
Hlava od strachu mu puká,
hovno do gatí už kuká.
Už je zle,myslí si Jano,
čo som sa nevysral ráno?
Teraz utekať mi súri,
sračka hrozná v riti búri.
Vtom úsmev na tvár mu skočí,
500metrov hajzel zočí.
Dobre pridá,len tak letí
a hajzel už blíž mu svieti.
Jano sa už teší v duchu,
jak hajzel uľaví bruchu.
Dobre Jano nemieni,
ale sračka v bruchu neni.
V behu odviaže si remeň
a odtrhne gombík jeden
Už je celkom blízko hajzla,
vtom-sračka do gatí vjazla.
Jano ako skala stojí,
pohyb urobiť sa bojí.
Už je celkom bez nádeje,
sračka po lýtkach sa leje.
Popri hajzli stojí smutne,
vtom však zreve preukrutne
mocným hlasom do vetra:
"Veď chýbalo pol metra!"
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
ikonka
21. 5.mája 2007 17:19
staré, ale dobré..
Napíš svoj komentár