Pred dvomi rokomi sa mi začalo obdobie vlakovania medzi BB a BA. Neznášala som to, predstava trojhodinovej cesty s cudzími ľuďmi ma desila. Jediné čo som si priala bolo byť celú cestu sama v kupé, aby som sa mohla rozťahovať, aby sa na mňa nikto nepozeral a aby som sa ja nemusela pozerať na nikoho ( bože.. teraz sa citím, že som bola strašne rozmaznaná a asociálna A ešte k tomu večné naťahovačky so sprievodcami či som študent alebo nie. Tak dokáž sprievodkyni, že máš 13-14 rokov, keď nemáš ani ISIC a ani žiaden iný preukaz o tom, že ešte nemáš 15. Načo by som si brala do Bratislavy čipovú kartu na MHD ktorá platí iba v Bystrici? A zdravotný preukaz mi nechcela uznať.. ale vždy sa to po minimálne 10 minútach nejak vyriešilo, no nervy som z toho mala statočné .
Naťahovačky so sprievodcami sa tentorok skončili a navyše som prišla na chuť vlakom. Asi to je aj tým, že som sa zmenila ako osoba, už nie som taká uzavretá ako kedysi a zvykla som si. Toalety síce vábne nie sú ani teraz, ale nevadí mi to, navštívila som už aj horšie .
A hlavne..už mi nevadí, keď so mnou sedí niekto v kupé. Je zaujímavé ho pozorovať, jeho pohyby, mimiku, čo robí, akú knihu číta, ako hudbu práve počúva. Baví ma premýšľať kam cestuje, prečo tam cestuje, koľko má asi rokov, ako sa má, na čo práve myslí. Baví ma so zatvorenými očami hádať, aké jedlo práve konzumuje. Baví ma počúvať cudzie rozhovory, smiať sa nich keď sú vtipné. Najväčšia sranda je s malými deťmi, keď uvažujú nahlas, vtedy sa tak nasmejem. A už mi nevadí stret pohľadov s cudzími ľuďmi.
Jednoducho vlak je úžasné miesto, v ktorom spoznávaš množstvo ľudí. Každý je iný. Každý je originál
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.