Načo máme oči? Otvorme ich. Žiť život na Zemi, to jediné chcem, žiť život v súlade so všetkým. Skončiť tohto človeka, zatlačiť mu oči a zavrieť viečka a otvoriť to jedno. Tento človek tu už je navyše, zničil tu snáď všetko. Chcem ísť hore! Chcem ísť tam! Krok do neznáma, ale je to posun.. vpred.. tu sa už len točím a poskakujem si na jednom mieste, taký skank života proste. Víla vo mne sa už dusí, chce roztiahnuť chrobáčie krídla a zamávať nimi celému svetu na pozdrav. Obaliť sa do kukly a prečkať tento proces, kým nedospejeme. No precítiť to, v úzadí, ničím a nikým nerušená. „Inside me I feel alone and unreal“. Špirály v bunkách sa točia rýchlo, prirýchlo, chvejú sa viac ako pred tým, vibrujú. 12,56 HáZet. Ideme rýchlejšie, čas už nie je, hodina už nie je hodinou. Splývaš, prepádaš sa. Ako v tekutých pieskoch. Už ani nevnímam, či to je dobré alebo zlé. Vlastne, dobro a zlo tu nie je, je tu len všetko a nič. Vlastne ani neviem, či sa mi to páči, je to také neosobné a zároveň som toho súčasťou. Je to ako byť zabalený v sáčku v mase ľudí. Som súčasťou davu, ale som mimo neho, som izolovaná, som v sáčku. Zvuk len tak prechádza okolo mojich uší, akoby už ani nebol tak potrebný. On tu už len z ťažka môže byť zvukom. Všetko je taaak spooomaaaleeeneee a všetko taaak dllllho trvá. Kým príde zvuk z platne Pink Floyd ku mne, kým ho zaznamenám. Sústrednie na tu a teraz. Zameranie sa na prítomnosť, ktorá už teraz v tejto chvíli je minulosť. A tak k čomu je ta prítomnosť a budúcnosť, keď aj tak vzápätí sú minulosťou. Existuje to snáď vôbec? Kam sa schováva tá minulá budúcnosť, minulá prítomnosť. Kam to ide, kde to kto uchováva? Deje sa to všetko teraz? Naraz? Šepoty, hlasy, slová nedávajúce zmysel, hlásky pospájané do neznámych slov, všetko sa prelína a zrazu nie sú dva, ale je ich milión, nekonečno a ide mi z toho prasknúť hlava. Mozog je ako veľké mravenisko, plné pojašených mravcov. Odkiaľ idú? Čo sú zač, čo chcú? Len tiché výkriky v hlave. Realita je už nepodstatná, hmota už vyšla z módy. Končím.
Prešli sme.. Prešla si?
len chabé výlevy duše, na ktorých sa s čistou hlavou budem isto zabávať, príjemný zajtrajší, teda dnešný, smiech ti prajem coloredbrain ..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár