vnímam paradoxy očami srdca,
hľadím za viečka vlastnej predstavivosti,
ktorá blúdi v uličkách kocky.
Pohrávam sa s tŕňom ruže,
ktorý hladí dotykom ničoty,
zaspávam nadránom polárnej noci,
píšem báseň o tom,
že mi niet pomoci...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
kemuro
20. 7.júla 2008 18:22
našiel som dalšiu tvoriteľku,kotrú ešte mnohí neobjavili a tak mám z tvojich riadkov dvojnásobný pôžitok
Napíš svoj komentár