Ale až vtedy keď ruky spojím, budem to ja.
Sledujúca sekundovú ručičku prastarých hodín, ovoniavajúca noc.
So zrakom pripútaným k ďalšej knižke od Coelha. Závislosť na slovách.
Závislosť na písmenkách a na obhrýzaní ceruziek.
A potom vytiahnem indiánske vojnové farby a vyrazím do sveta. Dve odlišné podoby.
Absolútne odlišné.
Nechce sa mi pred niekým hrať na sčítanú, inteligentnú osobu, rovnako ako sa mi prieči slovo pipina.
Pravda je vždy niekde uprostred? Uprostred strateného korálku?
Hľadala som na dlhom prameni vlasov.
Ale ten už dávno tiež nemám.
Večerné prechádzky s margarétami? Áno prosím!
Zvuk korku, keď sa lúči s fľaškou Tokajského. Áno prosím!
Jenže touha je touha a čas se pomalu vleče...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
leniny7
30. 5.mája 2010 16:02
po dlhej dobe nieco co stalo za precitanie asi sem budem chodit castejsie
Napíš svoj komentár