9:00-Začiatok mojej jednodennej brigády, pri ktorej bolo na internete napísané: pomocné upratovacie práce, 2, 66 €/hod, mňa tam privítali dvaja olezlí chlapíci, vrazili mi do ruky metlu a niečo na mňa zahuhňali
10:00-Už hodinu lezieme s dievčaťom, ktoré sa nechalo napáliť rovnako ako ja, po rebríku asi v 3 metroch (čo sa nesmie), v 40 stupňoch pri žiarivkách a zmetávame z nich prach, modlíme sa, aby sme dostali inú prácu, tí chlapi na nás čumia a leštia zrkadlá
11:00-Skutočne dostávame novú prácu, skladanie deklov spod regálov a vyberanie špiny spod nich-tá špina boli hnusní čierni pavúci! ! ! -takže som tú babu prehovorila, aby tie dekle skladala ona (ktorá z nich mala tiež hrúzu) a ja som pod tým vymetala
12:00-V intervale 5 minút jačíme, keď na nás vybehne pavúk, mám slzy v očiach, chlapi sa nám smejú a leštia zrkadlá a okná
15:30-Dorobili sme vymetanie a dostali leštenie nákupných košíkov-Chcela som si prečítať mýtus o Syzifovi, ale teraz už to nepotrebujem...
16:00-16:30-Pán za nami striedavo chodí a hovorí nám : "Tuto máte vlas, tuto sa to dosť neleskne! ", alebo: "Vy ste tie kolečká od vozíkov neumyli? "
17:00-Dochádza mi trpezlivosť a keď za nami asi po desiaty krát príde jeden z tých dvoch chlapov-tento bol asi v našom veku-a začne nám vykladať, čo robíme zle, tak mu poviem, že ma serie a nech nás nechodí buzerovať a len nás očumovať, keď nič nerobí.
17:30-18:0-Pri leštení vozíkov počúvame vyprávanie staršieho vypatlanca z dvojice, ako nám vykladá, ako je jeho práca dôležitá a zodpovedná, pritom je to úplné hovno, ktorý je tak neschopný, že musí celý deň upratovať!
18:15-Odchádzam domov s pocitom, že sa chcem zabiť, pri živote ma ale drží predstava, že za chvíľu budem doma, po celom dni sa najem a zmyjem si zo seba tú špinu. Pretože nám ani nedali rukavice. Asi im to prišlo zbytočné, keď len leštili zrkadlá a okná, alebo si dávali pauzu na cigaretku. Nefajčiari sú vážne tak znevýhodnení ! ! !
18:20-Uteká mi autobus vďaka tomu, že nám tí idioti vykladali, kam všade chodia upratovať.
18:20-20:20-čakám na autobus domov, pretože jeden autobusák sa proste rozhodol, že nepôjde
20:25-Jedna pani ma berie domov autom
21:00-Po zmytí všetkej tej odpornej špiny si idem konečne otvoriť konzervu s tuniakom, na ktorú sa teším celý deň
21:00-21:40-Snažím sa do konzervy dostať (doma máme len tie otvárače, s ktorými neviem narábať, pretože ostatné má rodina so sebou na chate), zlomila som otvárač, urobila diery do železnej tácky, začínam plakať...Nakoniec sa mi podarilo vydlabať otvor asi 1 krát 1 cm do boku plechovky a snažím sa tým preklepať tuniaka, ktorý s kúskami železa lieta všade okolo. Nakoniec som si ani nepochutnala.
P.S. Dúfam, že moje telo si s tými kúskami železa nejako poradí. Alebo si za tie zarobené peniaze zaplatím operáciu. A pokiaľ vám môj blog pripadá moc dlhý, verte, že môj deň bol asi stokrát dlhší! ! !
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
nicmanenapada
17. 5.mája 2009 14:52
Nenapadlo ma nič povzbudzujúcejšie ako: Neboj, budú aj ešte horšie dni. Ale naozaj ti to nezávidím...
5
na tomto sú založené upratovacie firmy. dvaja týpci nakúpia metly a handry /sem tam nejaké rozpúšťadlo, čo ti krásne zničí ruky a v prípade žiadosti o rukavice dostaneš také, ktorí sa rozpadnú už keď zacítia jeho zápach/
následne si zavolajú brigádnikov a potom ich celý čas ... a tvária sa ako najväčší machri a mám pocit, že sami by to i tak v živote nevyčistili..
ps: ale 100% budú tvrdiť, že na ich práci je založená ekonomika regiónu /ak nie celej krajiny /
PPS: nezaložíme si nejakú upratovaciu firmu?
následne si zavolajú brigádnikov a potom ich celý čas ... a tvária sa ako najväčší machri a mám pocit, že sami by to i tak v živote nevyčistili..
ps: ale 100% budú tvrdiť, že na ich práci je založená ekonomika regiónu /ak nie celej krajiny /
PPS: nezaložíme si nejakú upratovaciu firmu?
Napíš svoj komentár