Rana sa hojí
beznádej, znova
ponúkne ju soli
znakom je sloboda

Chvíľa je
skoro preč
topiaca soľ
hojí aj bôľ

Ukážem obraz
hĺbku svojich rán
zrkadlu - zlatým, lacným
lemom pozdĺž ostrohrán

Pozná slabosť
ktorú mávam
úsmev vlečie
závan bolesti
šťastie priam
sídlom jám
ostrejších než
sám ostrohrán

Ostávam
odrazom
zrkadlu
obrazom

 Báseň
Komentuj
 fotka
csillagocska  19. 7. 2009 16:42
Bol si smutny ked si toto pisal?

Ale je to pekne.
Napíš svoj komentár