Nemám rad tie spomienky keď som zvolil prehnaní útok doslovne hlavu proti múru a vždycky ako rozbúrení býk aréne svojho soka možno ostro prekole a i tak na konci prehrá. Vždy pri tom som všetko stratil a stále tomu nedá uveriť že som len tak poslal k čertu vlastnou nedisciplinovanosťou.
Doslova stále sa mi vybavuje keď som rozohral nebezpečnú hru proti niekomu silnejšiemu, a vždy stavil na zlých koní. Tvárili sa ako najlepší priateľa, na všetko pritakali a keď sa niečo zomlelo a ja som neustúpil a potreboval som podporu tak ma nechali tam.
Doslova neznášam keď si spomenie ako som ostal vysmiaty za svoju dôverčivosť a hlavne na to že som nedal na svoju intuíciu ktorá mi naznačovala, že je to búda, že je to klamstvo. Ale chcel som si zanechať aspoň kúsok nadeje aspoň maličkú stotinu percenta a nakoniec to dopadlo horšie...
A na zaver ?
Neznášam tuto chvíľu ako je táto, keď sa mi niečo stane a ja ostanem sám....
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
motovidlo323
17. 6.júna 2020 16:41
Verím, že už máš po boku niekoho, kto si ťa váži
Napíš svoj komentár